Tak sa končila každá jeho správa.
Až do vtedy pokým od neho neprišla veľká rana.
Kedy sa rozpadol ten veľký sen.
Ich priateľstvu zavadzal už len veľký kameň.
Kameň smútku a bolesti.
Kameň klamania a „radosti“.
On radosť na srdci vždy mal.
Keď ju videl smútku za ním len stáť.
Smial sa jej do tvári.
Ona sa mu chcela tiež.
Ale to nedokázala prekročiť ten veľký tieň.
Veď pred mesiacom sním ruka v ruke stála.
Každý deň druhú pred ňou on mal.
Chcela aj ona, len ho nikdy milovať neprestala.
On hu začal milovať.
Ona ho prestala.
Odišla na veky, s dažďom na tvári.
On plakal v deň keď sa dozvedel, že anjel mu navždy odišiel.
Prišiel pri hrob a so slzami v očiach povedal:
Miloval som ťa hoc som ťa len skúšal. Bola si anjel, teraz si odišla. Počkaj ma hore, stretneme sa ani sa nenazdáš.
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
Napíš svoj komentár
dobrý štýl písania