Nevedela som o čom mám písať, ale napadlo ma to áno bude to skutočný príbeh. miestami šťastný a miestami nie.
Takže bola jeden zaujímavý deň, strašne som sa nudila na keci. Tak som tak z nudy začala vypisovať rôznym chalanom v blízkom okolí. Začalo to z jedným z neďalekého mesta a pokračuje to až do teraz. Neviem ako ale stalo sa to. Po takých dvoch mesiacoch troch to prišlo. Vtedy som zistila, bože veď toto nie je možné. Veď ja nedokážem byť deň bez toho aby som mu nenapísala. Nechápala som to lebo nikdy v živote som to tak necítila ako teraz. Až na jeden deň kedy som sa o tom rozprávala s kamarátkou tak pozrela na mňa a len sa milo pousmiala. Nechápala som ani ju ani seba nikoho. Jednoducho bola som s toho mimo. Po 2 dňoch som sa s ňou stretla zas pozrela na mňa usmiala a povedala: zlatinko, ty nevieš čo je s tebou? Si zaľúbená a je to ťažké. Nikdy ste sa nevideli a on má babu.
Začala som si to vyčítať, nič ma už nebavilo. Prečo práve on? Prečo? Niekedy mám pocit strachu keď idem do toho mesta odkiaľ pochádza bojím sa toho, že raz doňho narazím, že to bude ťažké. Bolí ma to. Nikdy som necítila tie city čo pri "frajerovi".
Bože prečo on. Predstavujem si to keby ho náhodou zbadám na živo, ale nie je to také reálne.
Musí to tak bolieť? Bojím sa ako to pôjde ďalej ako pôjde všetko..
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár