Mala jedného skutočného priateľa a ten priateľ bol INTERNET. Keď bola tam nič hu netrápilo. Všetko a všetkých mala na háku. Ale raz prišiel deň kedy spoznala jednu osobu. Bola šťastná, ten chalan jej dával nádej vidieť svet aj inými očami. Inými očami tými reálnymi, lebo dovtedy žila virtualitou. Dovtedy si myslela, že hu nikto nemá rád, že hu všetci nenávidia. Ale keď spoznala jeho život sa jej otočil o 360°. Lenže aj on bol predsa súčasťou virtuálneho sveta. Ale jej to nevadilo hlavne, že bola šťastná. Ale mýlila sa. Sklamal ju ako nikto iný pred tým. Plakala minúty, hodiny, dni, týždne. Nikto nechápal čo sa s ňou deje. Všetkým tajila čo sa stalo. Lebo vedeli ako ho mala rada. Ale odrazu bol koniec.
Nechcela žiť virtualitou. Chcela začať žiť realitou. Ale ozajstnou realitou s ľuďmi. Lenže po asi týždni sa jej ozval. Myslela si že je to, to najlepšie čo sa jej mohlo stať nová nádej, nový život. Snažila sa zmeniť. Aj sa zmenila, lenže on to nevidel. Nevidel čo to dievča kvôli nemu robí. Stále si myslel, že je rovnaká. Možno bola stále tá istá ONA. Aká bola vtedy keď hu poznal. Lenže ona bola druhý človek vo vnútri a nie s vonka. Človek so srdcom, zmyslom pre humor. Tešila sa aj s maličkostí. Lenže on to stále nechápal. Myslel si, že to len hrá naňho aby si ho mohla udržať ak by sa s ňou chcel prestať baviť. Ten deň prišiel. Lenže to prišlo v tom najhoršom. Keď sa dozvedela čo nemala.
Myslela si, že teraz hu neopustí, veď si sľúbili súrodeneckú lásku. Boli ako brat a sestra nič viac. Lenže bála sa mu povedať čo sa s ňou deje. Bála sa mu povedať, že nikdy nevie kedy príde čas jej odchodu s tohto sveta. Keď mu to povedala, tak on si myslel len že to na ňu hrá. Ale ona to nehrala veď ho mala predsa rada. Nechcela mu nič tajiť ani mu klamať. Ale prišlo to čo nemalo museli sa rozlúčiť a každý ísť svojou cestou.
Ak sa tak stalo. ONA začala piť. Ale nebolo to také normálne jeden dva poháriky. Ale veľa miešala, keď nepila nebola ŠŤASTNÁ. Alkohol jej dodával silu, radosť, šťastie. Lenže takto nemohla žiť. Mala zo pár ľudí okolo seba. Buď takých, ktorých poznala dlhšiu dobu. Alebo takých, ktorých spoznala počas tej dlhej doby ako sa bavila s tým chalanom. Títo ľudia jej začali „vdychovať“ nádej, šťastie, radosť a lásku k ostatným ľuďom. Začala ich odmietať, chcela skoncovať so všetkým s čím sa len dalo. Chcela zomrieť, chcela sa opiť do bezvedomia aby sa už nemusela dívať na tento skazený svet. Na ktorom jej všetci vyhadzovali na oči, že čo tu vlastne robí. Lenže prišla rana, omnoho väčšia ako strata jeho.
Začala strácať to čo jej dávalo najväčšie nádeje čo hu vedelo rozosmiať, ale potom hlavne rozplakať bol to jej PES. Ale ten sa s toho dostal. Prišiel deň a išla k doktorke. Doktorka jej robila testy. Tešila sa, že konečne bude šťastná. Ale omyl prišlo sa na to na čo sa malo už skôr. Jej život ostal jednou veľkou fraškou. Chcela zas zomrieť. A to jej len potvrdili. Ale jeden víkend sa to zhoršilo tak, že si mysleli, že to nedopadne dobre. Nedalo sa jej dobre dýchať, puchla čím ďalej tým viac.
Vtedy chcela len a len svojho kamaráta, ktorý hu vedel vždy podržať keď jej bolo najhoršie. Ale sním už skončila NAVŽDY. Mala výčitky že čo spravila. Preplakala dlhé noci, a to len preto ABY CEZ DEŇ MOHĽA BYŤ ŠŤASTNÁ.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár