v duše ľudskej silu,
tak aj ty si zo mňa odkroj
posilní ťa to nachvíľu.
Som už len prázdna schránka
správam sa ako robot
tvoja pomoc je,
ako hodená topiacemu slamka,
ani mňa nezachráni!
čaká ma ešte láska,
keď srdce nosím na dlani?
Čaká ma úcta,
keď ovplyvniť sa dám,
keď moje nevedomé ústa
súhlasia so všetkým čo prímam?
Čaká ma radosť z toho,
že každému pomôžem,
pre iných ľudí blaho!
Trpieť už viac nechcem!
Môj svet je plný otázok,
moje pery však mlčia,
dostáva sa mi plno urážok
s radosťou ma mučia.
Rada prímam cudzie myšlienky,
odpovede nachádzam v nich.
Nemôžu sa dotknúť mojej mienky,
skrývam ju ako hanbu a ostych.
Tichúčko sedím v kúte,
moje ruky su zviazané.
Nezdá sa vám to kruté?
Je to psychické týranie?
Svoje vnútro ukryté,
zakryté pretvárkou,
na ruke mam vyryté,
že chlad je mojou črtov.
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
1
zabudnuta
15. 5.mája 2008 20:32
wow...krásne...páči sa mi to moc
Napíš svoj komentár