Vždy sme tam stáli a boli sme príliš mladí, keď sme chceli... Chceli sme sa hrať, dnes už len nájsť, tie deti v nás a ešte raz. Pozerať sa do očí, dňom... dnes vidíme len v noci a už nechodíme bosí. Prídeš... a pozeráme do zeme, tam kde oči nenájdeme. Chlad nás mení, v šelmy... a možno aj v tie besné. Je nad slnko jasné, že sme stratení, o všetko ukrátení niekde bez dúhy. Riešime len neduhy, bez radosti sa žije ťažšie, kratšie.. Zmenšiť sa... vrátiť sa..... možno sa to podarí. Byť znovu tak pekne hravý, by si chcel a ty by si chcela. To nie je až tak veľa. Ešte je čas... svetu ukážeme, že to dokážeme.. že ešte raz budeme dieťaťom. Blog 4 0 0 0 0 Komentuj
a velmi pekne si to napisala