Prišla jar a ja som pučal, zelenou farbou pokoja, tichý potok tíško zurčal, pil som z jeho nápoja. Letom prišli krásne vtáky, sadali mi na konáre, spievali mi nápev dáky, veselo nám bolo stále. Ale v jeseň slablo slnce, nehrial ma už jeho jas, tešili sa deťúrence, z pestrých farieb, mojich krás. Ja som však len tíško chradol, zmizol každý plod či list, môj kmeň zimou stále chladol, a môj život musel ísť. Tam kde som spal v zimný čas, myslel som, že nikdy viac, neuvidím môj list a kvet, neuvidím celý svet. Boh si to však zariadil, na jar ma tak prekvapil, že rozkvitol mi moje ruky, a zas zelením lesy, lúky. Blog 10 0 0 0 0 Komentuj