Vziať si veci a seba.
Nikdy sa však už nevracať
a nikdy už neuvidieť Teba.
Môžeš tu nechať veci
tie, čo ti už netreba
a možno aj spomienok
čo i len málo,
ale ty, ty musíš odísť,
nech vieš, že to za niečo stálo.
Necháš tu žiaru v tvojich očiach
trochu lásky
či jemné vrásky,
od žiaľu, no hlavne tie smiešne,
keď sa hovorí: teraz to riešme.
Ostane tu aj vôňa,
možno pár vlasov na zemi
ale ostatní, tí tu žiaľ ostanú zmrazení.
V tvojej hlave tak, ako boli naposledy,
nikdy nie iní, ale navždy zmrazení.
Odídeš na cestu s pobalenými vecami
a radšej sa neobzrieš,
si slabý človek, veď to vieš...
ale niekedy musíš nájsť cestu novú.
Lebo k odchodu vždy patril príchod
a niečo nové ti dá silu,
ale nezabudni,
aj keď len na chvíľu.
A nevyčítaj si to,
lebo všetci sme tu pre niekoho
zmrazení,
tak ako si nás pamätajú....
a to kdekoľvek na Zemi.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
antifunebracka
13. 5.mája 2019 00:10
Prečo ľudia pália mosty?
Napíš svoj komentár