Lenze on sa citil sam,velmi sam,opusteny a ponechany na pospas svetu ktory ho pohlcuje a vtahuje do vecnej prazdnoty. Nebol stastny ale ani nestastny. Nesmial sa ale ani neplakal. Usmev ci slza u nho nemala sancu. Bol jednotvarny,bez emocii,bez zmeny...nudny. Akoby nic neprezival,nic necitil bolest ani strach ci radost.
No zdanie moze klamat. A vo vacsine pripadov aj klame. Inak to nebolo ani v tomto pripade. Jeho vnutro bolo ako mrcina prezrata cervami. Uplne zhnite,rozozrate s mnozstvom ran,dier, ktore sa uz nemohli zahojit. Ako by ste sa vy citili v jeho kozi? Zit s pocitom ze ste jediny a nikto vam nepomoze,ze nikomu na vas nezalezi a pritom vy ste oddani vsetkym,ste schopni sa odovzdat celym srdcom cloveku na ktorom vam zalezi ale nema to ziadnu odozvu? Mylsim ze nikto by nejasal radostou a neziaril stastim. Mnohi by vsak aspon sa tvarili smutne,bolo by na nich badat utrpenie,tu trpkost zivota ktoru pocitili,keby sme chceli zachadzat do extremov tak nejake naznaky sebaposkodzovania.
Avsak Charlie nemal ziadne pocity,jeho tvar bola necitatelna ked ste sa mu prizreli videli ste nicotu,len ludsku tvar so vsetkym co k nej patri len jedine co jej chybalo boli naznaky emocii,nejake pocity,chvenie pier,rozsirene zrenicky,cervene oci od placu ci snad vrasky od smiechu...nic. ale tak ako z vonku nebolo nic badatelne tak bolo vo vnutri vsetko ako rieka. Raz burlive,inokedy tiche a kludne az nebezpecne pokojne. Jeho dusa bola ako ked rozbijete vzau a znovu ju zlepite...sice drzi ale uz to nie je jednoliaty celok,su v nom zarezy,prasklinky,predovsetkym uz je omnoho zranitelnejsia krehkejsia. Charlie trpel ale trpel sam.
A to je to najhorsie. Ked sa nemate s kym podelit o svoj smutok,nestasie. Nemate nikoho kto by vas vypocul,poradil,pomohol,podrzal,povedal ze vsetko bude dobre,chytil vas za ruku aby ste vedeli ze nie ste opusteny,objal vas aby ste vedeli ze niekomu na vas zalezi. Jemu toto vsetko chybalo. O svoje pocity sa tak mohol delit jedine sam so sebou. So sebou,s imaginarnym priatelom(takym o ktorom len snival),s papierom ktory jediny o nom vedel vsetko,vsetko to co citil,cim prechadzal,ako trpel,a vedel aj to co chcel. Chcel byt stastny.
Avsak nie tak ako by ste si mysleli. Ak myslite ze chcel ziskat stastie tak ze zacne viac chodit von,spoznavat ludi,nadviazat nove kamratstva,priatelstva neskor mozno lasku,ze zacne robit neico co ho bavi aby nejako travil volny cas,ze prestane vsetko v sebe dusit a pokusi sa otvorit ludom ktorim veri, hoc aj keby vysiel na ulicu a zakrical nech vsetko ide do certa. Tak sa mylite. Podla neho na tomto svete nie je dostatok stastia aj pre nho. Nie je mu sudene byt rad,tesit sa ze moze chodit po tejto zemi zivy a zdravy. Snil o niecom uplne inom. O niecom o com snivaju ludia ktory su na konci so silami,pre ktorych uz nema nic viac cenu a zmysel,ktory vidia uz len jedno jedine vychodisko z celej situacie taky ktori chcu vypadnut z tohto sveta...navzdy. Smrt. Desive slovo a napriek tomu ho niektori povazuju za to najkrasjsie co im moze zivot dat. Aj Charlie. Vzdy sa vravi ze nech su uz mrtvi kdekolvek je im dobre a urcite nech uz su kdekolvek su stastni a nechceli by aby sme sa pre nich trapili.
Stastie = Smrt. Toto davalo Charliemu zmysel,konecne mal dojem ze nasiel co hladal. Odpoved na mnozstvo otazok,riesenie na vsetky problemy. Zrazu zacal o tom neustale premyslat. Snival si o tom nekonecnom blahobyte ktory ho caka na druhej strane sveta. Tam na nho caka jeho Stastie po ktorom tak neskonatelne tuzil a stale tuzi. Myslou sa mu prehanalo stale len to iste. Predsatvavoval si raj v ktorom sa ocitne. A mozno vtedy prvy krat v zivote nieco pocitil nieco co ho potesilo,zahrialo ho pri srdci a nachvilku zabudol na vsetko. Bol to len kratky okamih svetla v jeho dusi ci zivote. A uvedomil si ze jeho osud nebol zit na tomto svete medzi zivymi ludmi ale niekde omnoho dalej na mieste ktore nik nepozna,nik o nom nemoze hovorit nik ho nevidel tak aby nam to porozpraval a vlastne nik ani nevie ci existuje ale kazdy v neho veri.
Charlie sa tejto mylsienke uplne odovzdal. Nadchol sa preto. Uz nic viac nechcel len konecnce zhliadnut ku hviezdam a ocitnut sa v rajskej zahrade plnej pokoja,lasky,stastia,smiechu. Bude sa musiet naucit smiat ked tam bude, to bdue pre nho novinka. Len si musi dat pozor aby ten nahly naval euforie zvladol,musi byt silny,nedajboze ze sa tma zruti to by bol trapas. Aj taketo myslienky mu virili hlavou. Videl v tom len same vyhody proste tuzba po smrti ho naprosto pohltila a uzavrel sa este viac ako predtym. Na vonok bol sice stale rovnaky avska vo vnutri bol rozruseny. Uz to nebola bolest ani chaos,naopak bol rad zavladla u nho harmonia. Dokonca sa tesil na stretnutie so svojim mrtvym otcom ktory mu velmi chybal. Umrel ked mal Charlie len 3 roky a on ostal sam s mamou kedze nemal surodencov a jeho najblizsia rodina sa akosi nestarala o ich osud.
Vymyslený príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár