Posledny blog spoza velkej mlaky!

Uz zajtra idem domov, Ved ako keby som sem len vcera prisla. Je pravda ze som to tu dlho nenavidela ale nakoniec no. Je dost tazke vyjadrit co sa vo mne teraz deje. Ano mala by som byt cela bez seba ze idem domov, mala by som sa usmievat a mat dobru naladu.

Ale ono to tak nieje, neviem preco. vcera som nemohla celu noc spat tisli sa mi slzy do oci. A teraz sa deje to iste.

Ja sa chcem tesim, chcem chciet ist domov. Ale ono to nejde. Ja viem USA ziadna slava proste nuda muka. Nevedia sa zabavat a ani nic take.
Ale ja nechcem ist domov. ano tesim sa na kamaratov, ale oni rok zili bezo mna naucili sa tak zit, a ja znova naburam secko co uz bolo.

Nechcem opustit host rodicov, proste nechcem, chcem ich zobrat spolu som mnou na SR cely dom presunut. NEviem ako ich zajtra opustim neviem ako to zvaldnem.

Nikdy som nemala take pocity ako teraz. Nikdy v zivote som sa z nicmi takym nestretla neviem ich popisat a ani vysvetlit. Proste to nedokazem.

Nik iny nemoze pochopit ako sa citim len ten kto nieco take zazil ako ja.

Pred pol rokom sa ma spytali ze ci by som sem sla znova. moja jasna odpoved bola NIE. teraz keby sa ma niekto spytal ci by som sa vratila bezvahania by som povedala ANO. Nie koli amerike ale koli mojim host rodicom. A kamaratom co tu mam.

neviem co bude zajtra, ked budem stat na letisku a hovorit ZBOHOM k ludom ktory su moji druhy rodicia. NEchcem to robit. ach jaj ja som proste v koncoch

no tak prijemny den vam prajem

 Denník

0 0 0 0 0

Komentuj

7 komentov k blogu