Prišiel deň "D" a už som bola v kostole a netrpezlivo čakala na tú spoveď, kedy ju budem mať už za sebou. Strašne ma znervózňovalo, že všetci boli v tej spovednici (či ako sa to volá) len 2-3 minútky. Som si myslela, že to majú tak málo hriechov alebo čo?
No už som bola na rade. Vstúpila som dovnútra a pozdravila "dobrý" (to sa asi nemalo, kňaz na mňa pozeral, ako keby neviem, čo som mu povedala Potom som sa mu otočila chrbtom (vôbec ma nenapadlo, že to malé kľačadlo, že si tam mám kľaknúť) on povedal, nech sa otočím a začnem hovoriť. Tak už som sa usadila a začala hovoriť, teda čítať svoje hriechy. Povedala som mu ich tak 10, to ale ani z ďaleka nebolo všetko Mala som aj problém ako mu niektoré hriechy povedať aby to pochopil a aby to nejak slušne vyznelo On sa ma opýtal kedy som bola naposledy na spovedi a ja, že pred 3 rokmi. Panebože on sa zhrozil a začal sa tam za mňa modliť k Bohu, hovoril mu, že nech mi Boh odpustí, že som nebola tak dlho na spovedi, že som ešte malá, že si neuvedomujem čo konám a blabla. Tak som nechápavo počúvala. Opýtal sa ma či mám chalana a ja, že už nie alebo áno(neviem či som mala alebo nie, neviem čo som povedala) On mi zas začal kázať a potom ma začal odhovárať od birmovky, že tam nemám ísť a blabla. Potom mi povedal ľutuj svoje hriechy(ale fest bol spotený a zúfalý) a ja som ovšem nevedela tú "básničku" ľútosť a tak som si ju vymyslela
Znela takto: "ľutujem svoje hriechy, veľmi ich ľutujem, naozaj ich ľutujem, je mi to všetko ľúto On chudák v polovičke rozhrešenia prestal hovoriť a počúval ma čo to kecám Mne to bolo vtipné, ale vydržala som. Potom mi povedal že už mňžem ísť bola som tam asi 15 minút, a to som mu ani nedohovorila všetky hriechy .
Tak som odišla povedala dovidenia, ako som otvorila dvere všetci sa divili čo som tam robila, a po mne tam šla za tým kňazom spolužiačka lenže ako vstúpila tak on jej povedal, že sa musí očistiť, že predchádzajúce dievča ho zmorilo, že on to už nezvláda, že musí sa ísť za mňa pomodliť, a vystrelil ako raketa. Všetci sa na mňa kukali ako keby neviem, čo som mu spravila
Chudák on sa modlí za mňa ešte dnes........joj strašné .....ale on na mňa nezabudne
Skutočný príbeh
Komentuj
12 komentov k blogu
1
dreamagall
24. 4.apríla 2008 21:21
haha tak to si mu pekne zavarila chudákovi
2
Mala si sa mu pozdraviť Pochválen buď Ježiš Kristus, ale nevadí U nás by toto farár nikdy neurobil, keby počul že pred tromi rokmi si bola naposledy na spovedi.... aspoň myslím, že by to neurobil Ale je to fakt super, zasmiala som sa
4
pripomina mi to moju spoved pred birmovkou..tak sa mi zda ze bola aj posledna
7
Tak toto je ine aj ja som sla na birmofku teraz nedavno a pytal sa ma ze ekdy som bola somo povedala ze pred 2rokmi a bolo to v pohodkde ani som nestihla povedat co som chcela a sla som off
8
whuuaaa heeh no brutáálne niečoo..Fakt sQveléé..xudatko, dobre, že infarkt nedostaaal heeh
9
iiiha ty tu pises svoje zazitky? hh :.. ale vyzeralo to lepsi nez atkto napisane byt na miste "cinu" stalo za to .. to si zapamatoval chudak urcite...
10
>.> preto do kostola nechodim ...
kebyze ja spustim tak by drzaly predomnou kriz a ustupovaly ^_^
kebyze ja spustim tak by drzaly predomnou kriz a ustupovaly ^_^
11
no, este ze a nemam za potreby chodit do kostola a ani na spovede
to by asi dopadlo...
co vsetko je vlastne hriech?
aj nadavka vsak?
tak to bych tam sedela vodne v noci
to by asi dopadlo...
co vsetko je vlastne hriech?
aj nadavka vsak?
tak to bych tam sedela vodne v noci
12
ale to niiic ja som na spoved (koli peniazom co mi rodina slubila za birmouku) prisiel s postavenym cirom vosiel do spovednice a zacal no ta urobil som toto tamto hento som dopovedla a povedla som dovy a siel het.. vies len tak naotočku a ten knaz ci farar ci co to sakra je dodnes na mna kuka jak na vraha asi nevie pochopit ze som ateista.
Napíš svoj komentár