Bolí to. Tupá bolesť ktorú cítim v každom kúsku svojho tela. Od hlavy, cez dušu, po končeky prstov. Pozorujem svoje prsty a rozmýšľam či tam tá bolesť bude aj zajtra.
Či tam bude stále.Či tam bude navždy. Odíde postupne, alebo naraz ? Bude vždy taká horká ?
Chýba mi tvoj horúci dych na mojom krku, chýba mi tvoj smiech, tvoja vôňa ktorú cítim v každom kúte svojho bytu, v každom kuse nábytku, v oblečení...Mám chuť všetko spáliť, ale vyrieši sa tým niečo ?
Keď všetko zapálim...Budem cítiť úľavu ? Uspokojenie ? Bude to bolieť menej ?
Domýšľam si odpovede, ale viem, že žiadna nie je správna. Nič nie je správne. Nie je správne to, čo teraz robím a ani to, ako si ma tu nechal.
Potichu, s mätovým čajom a tvojou prenikavou vôňou...
Raz na to prídem. Na to všetko. Prídem na to, ako dostať tú dotieravú vôňu z môjho bytu, na to ako znejú všetky tie odpovede...
A na to, ako spáliť mosty bez toho aby som zhorela s nimi.
Záchod
Komentuj
2 komenty k blogu
1
die
31. 1.januára 2014 01:31
casom to prejde.velmi v to dufam aj ja
2
stačilo mi prečítať si to raz.... a cítila som tam tú bolesť na vlastnej koži... ona raz prejde...
Napíš svoj komentár