Ludia uz rozlepili oci, ale mysle nie a nie rozlepit. Naco, ved soferovat nemusia. Uz len to by chybalo nasim cestam v zime - polospiaci vodici.
Za minutu to pojde. Este minutu bude moct nezavisly pozorovatel sledovat tento suzvuk ludi. Ludi, co sa ani nepoznaju, ale vidavaju sa castejsie ako s clenmi ich blizkej rodiny. Kolko precestuje clovek za jeden ludsky zivot? Kolko hodin stravi natlaceny v autobuse s neznamymi ludmi? Kolko casu stravi s tymi, o ktorych vie tak vela a predsa tak mizerne malo a vice versa?
Autobus sa zjavil na obzore. Uz z dialky na nom vidno, ze si vela pamata. Prehry a vyhry, skandaly, volby, prestrelky, nehody. To vsetko don priniesli ludia aspon na svojich perach a podosvach topanok. Skripajuce brzdy oznamuju vodicov umysel zastavit az na poslednych metroch, autobus je velmi zaspineny od toho bordelu, na akom jazdi. Vsetci to pozname, vsetci sa tesime na sneh, ked nie je a vsetci nadavame, ked meni skupenstvo na beztvarnu tmavu roztapajucu sa hmotu. Takto zaspineny prichadza na zastavku, o nic menej bezvyznamnu ako tie predosle. A o nic viac bezvyznamnu, ako tie nasledujuce. Zastavuje, vo vnutri sa to zrazu zacne hybat, ludia vystupuju, zacina boj o miesto na sedenie. Do autobusu prichadzaju ludia zvonku. Este zapraseni od poletujuceho snehu a nesuci to svinstvo, co je na zemi vonku na svojich topankach na podlahu autobusu. Posledni dobiehavaju, niektori to proste ani nestihnu, zaznie neprijemny signal, dvere sa zatvaraju. Masa ludi v buse zaujala svoje miesta, nastalo ticho. Do vnutra prenika uz len zvuk gum a cesty, po ktorej idu a motora, pripadne brzd. Ludia spolu v autobuse nerozpravaju, ved aj naco. Anonymita mesta im v tomto pripade naplno vyhovuje. A tak to ide den za dnom, tento zivy organizmus zvany ludska spolocnost sa nezastavuje, prave naopak. Ludi v autobusoch pribuda, buduju sa zastavky, rastu nove budovy. Snad sa raz dozijem kulturnejsej hromadnej dopravy. Nove autobusy, cesty bez vymolov a toleranti soferi. To ale asi chcem prilis vela.
19.2.2009EQ
Úvaha
Komentuj
2 komenty k blogu
2
Ha ha tolko ludi uz inspirovala MHD ze to nieje ani mozne, a tych fiktivnych rieseni co by sa mohlo v autobuse robit a nerobi sa ani nehovorim... ale niekedy sa podari, ked vidis vodica co si tu jazdu fakt uziva ma pustene country, na hlave klobuk alebo tak som za kazdu zmenu
Napíš svoj komentár
a inak, tieto tvoje posledne blogy su fakt pekne...