Dovod cislo jedna: je ten, ze sa v praci v stvrtok vzdy nieco udeje, vzdy nieco, co ma prinuti zamysliet sa, preco ja vlastne robim to co robim a co robim zle, prave ked sa najviac snazim o opak. Ja viem, zle robim to ze popri svojej praci sa snazim pomoct inym a tym sa oberam o cas. Cize keby som im nepomahal, tak by som na svoju pracu mal viac casu. Stiham tak ci tak, ale ked sa do toho niekto chce a oprie, tak ma vlastne mrzi aj fakt, ze pomaham druhym. Co je vsak vo svojej podstate zvratene, ze ma mrzi ze pomaham druhym ludom. Nepomahat vobec? Alebo si pockat na pomale umucenie ostatnymi? Dve skvele moznosti mam, uz si len vybrat. Dnesny priklad: samozrejme uz ako treti tyzden za sebou nahanam referencie. Co nie je praca sama o sebe tazka, len to vsetko okolo toho. A este ze dohanam niekoho ineho zanedbanu pracu. Ale budiz. Ved nato som tam, aby som pracoval. Dni, ked mozem sediet za pocitacom v druhej miestnosti, pomahat si ujom Googlom a mat tak celkovu pohodicku ked mi nikto necumi na prsty, su v tyzdni mozno dva. Ak dva. Dnes bol problem ten, ze treba obetovat jeden pc pre mojho neschopneho contract managera Wayna, ktory si vcera pokazil laptop. A samozrejme, ze jeho praca je dolezitejsia ako moja. Uznavam. Tak som sa teda presunul k telefonu, daval oldskool s perom a papierom v ruke a snazil sa o ziskanie referencii, co sa moze zdat celkom jednoduche ak by neexistovali obmedzujuce nariadenia povacsinou zhora v ktorych sa hovori o tom, ze jeden telefonat na take nieco ako povedat ze ten a ten pre mna pracoval, chodil do prace zodpovedne, vedel ju robit, zamestnal by som ho znova...nie, malokto vam v dnesnej dobe da referenciu po telefone. Cize vacsina pripadov je ze zavolam, daju mi cislo na fax a ja im to poslem faxom. Fax pride naspat za den, tyzden, mesiac, to samozrejme nikto nevie. A jedna nie celkom uplna referencia je za nami. A ako si ich tak robim, medzitym sa snazim samozrejme robit aj ine veci tak pride novy area manager. Zena. Blondina. Asi 40 rokov. Spolu s starym area managerom, ktorou je jedna strasne neprijemna osoba, ktora ma nema rada a preto ja nemam rad ju. Teda zmena, ocakavana, konecne niekto normalny. Jeden z mala svetlych bodov dna. Dobre, vsetko ide ako ma zatial a po asi 10 minutovom rozhovore stareho area managera s novym pride rec na kluce od office. Kedze spadame pod data protection act so vsetkymi detailami, ktore drzime o ludoch nas office by mal vzdy zostat zamknuty. Akosi nie je, lebo nie su kluce. Tak sa na obed vydavame spolu s Michelle Carter na misiu do mesta dat urobit 2 kopie kluca. Vsetko islo v pohode. Ta hodinka bola v pohode, lebo kazdy clovek sa citi lepsie mimo office ako normalne. Cize sme sa s Michelle aj o hocicom porozpravali, s nou sa celkom da ak chce.
Vratili sme sa naspat, ja som isiel na obed a vsetko islo ako malo. Az do momentu, ked som prisiel naspat a kedze Michelle nemala co robit tak zase to pozeranie cez rameno. Ano, dnes som urobil len asi 6 referencii. Pri vsetkom ostatnom. Pri hodine v meste, polhodine na obede, pri cisteni office rano "lebo dojde Belinda"...bez pocitaca, na stole pri telefone. Ale na to nikto neberie ohlad. Tak mi Scott povedal nieco neprijemne, co by ma nezobralo az tak ako ma zobralo, keby to bola naozaj pravda. Tak som nechal vsetko tak a isiel som robit poriadok. A zase, chcel som pomoct Michelle ale ta nemala pochopenie pre moju snahu, cize to iste...ja ich nechcem opravovat ani kritizovat ani im ukazovat, ze to nevedia, ale oni to tak asi beru. Tak ma to dorazilo uplne, bol som z toho znechuteny tak ze som sa potom pri poslednej poznamke neovladol a povedal som Michelle nieco naspat...a ta to zobrala tak ze sak uz nemusis zajtra ani prist...ja viem ze to nemyslela vazne, ale aj tak...potesi cloveka, ved co by nie. Tak som dnes vecer znechuteny, otraveny, unaveny z celeho dna...a nic nepomaha. A najlepsie na tom je, ze to bol zase stvrtok. Tak ako minule ked som sa snazil pomoct inemu adminovi v Northamptone a co zato? Ani asi nemusim hovorit, ze to skoncilo tak, ze sa na mna nejaky northamptonsky vykravatovany a neschopny branch manager nastval a uz skoro posielal na mna staznost do head officu. To cloveka vzdy potesi. To mam za to, ze sa snazim pomoct.
Poucenie do zivota je taketo: Urcite pomahajte ludom, lebo sa vam to vrati. Len neviem, ci v dobrom, alebo v zlom...
21.2.2008
Úvaha
Komentuj
4 komenty k blogu
1
m@trixx
21. 2.febuára 2008 23:17
chcelo by to nejake delenie, neda sa to citat ale zacitaok zaujimavy...
2
ja tiez neznasam stvrtky, mne sa skoro vzdy udeje nieco zle. mali by sa uplne zrusit
3
len tak by ma zaujimalo, pamatas sa na nejaky skvely stvrtok, kvoli ktoremu sa oplati nechat stvrtky v kalendari?
Napíš svoj komentár