Chcel som len povedat, ze som proste prestal verit na absolutnu doveru v ludskych vztahoch. nieco ako verim ti a rob si co chces, viem ze to dopadne dobre, lebo ti verim, ze netreba nikoho kontrolovat (co je vec co neznasam) a ze treba verit. Uplne. Na 100%. Bez Vyhrad.
Priznavam, neda sa to. Sme iba ludia. Robime chyby. Ale preco si vlastnym konanim sposobujeme bolest? Preco nasa pycha vyhrava nad dobrymi vztahmi? Preco? Ake pravo maju ludia na to, aby niekoho iba tak zrazu odhodili. Aby prerusili vsetky mosty, aby vsetko co doteraz bolo (a mohlo byt) bolo iba ako zmluva porusena z jednej strany. Ako zdrap papiera proste, ktory sice viazal jednu stranu, ale druha si z neho tazku hlavu nerobila.
Hm, uplna dovera. Co to je? Science Fiction. Nenasiel som este cloveka, ktoremu mozem naplno doverovat - dokonca ani v rodinnych kruhoch. Tam uz popravde ani nehladam, sklamal som sa. A velmi. Tam to plati tak ze kazdy caka nieco. Peniaze. Pomoc. Nieco, co potrebuje. Fakt sme vsetci materialisti a odchadzame, ked sa nase potreby naplnia? Ze priatelia sluzba ako akasi sluzba, ktora funguje non-stop ale iba ked je nam zle? A ked je uz dobre, uz priatelov netreba, mame ine zaujmy.
Len som chcel, viem ze je to velmi smutne ale predsa, upozornit kazdeho, ze nech uz mate hocijakeho cloveka ktoreho mate nadovsetko radi/milujete, verte, ze aj on je clovek. Nemusi, ale raz mozno sklame. O to viac to bude boliet. Pozor na ludi. Lebo su v dnesnej dobe viac zvery ako ludia. A zase plati stare ale mudre DOVERUJ, ale PREVERUJ...
23.05.2009EQ
Vyznanie
Komentuj
8 komentov k blogu
1
stmortiis
23. 5.mája 2009 09:58
v poslednych dnoch sa o tom presviedcam na dennom poriadku...
2
Ako ja hovorím, ľudia sú podľa mňa najväčšie zvieratá, tak je to... Keď ťa sklame ten, ktorému veríš najviac, najviac to aj bolí, pretože práve od toho človeka to nečakáš. Ja si myslím, že sa nedá veriť nikomu a ničomu...
5
ono je to vzdy tak ze clovek ked sa sklame tak ma pocit ze uz nikdy nikomu verit nebude... zaprisahava sa, je nastvaty, rezignuje. a potom pride zas niekto do koho svoju doveru vlozime. mozno to nebude hned, ale myslim ze pride na kazdeho raz. najhorsie na tom je to, ze clovek s tym ratat musi ale niekedy si nepomozeme a verime.
ked sa nad tym tak zamyslim je to smutne ale pravdive: doveruj ale preveruj. pozitivne na tom je vsak to ze preverit neznamena robit stihacku a kontrolovat, obmedzovat slobodu.
mame city a preto prichadzaju aj smutne chvile. ale bez tych smutnych by sme si nevedeli vazit tie krasne a radostne. musi byt oboje. dobry zivot je taky ked tych krajsich chvil je viac ako tych smutnych.
ked sa nad tym tak zamyslim je to smutne ale pravdive: doveruj ale preveruj. pozitivne na tom je vsak to ze preverit neznamena robit stihacku a kontrolovat, obmedzovat slobodu.
mame city a preto prichadzaju aj smutne chvile. ale bez tych smutnych by sme si nevedeli vazit tie krasne a radostne. musi byt oboje. dobry zivot je taky ked tych krajsich chvil je viac ako tych smutnych.
7
úplný súhlas, no ja som mal to šťastie že som stretol človeka ktorému naozaj môžem dôverovať nech sa deje čokoľvek, aj keď sme pohádaní, tým chcem povedať, že určite ešte všetci dobrí ľudia nevymreli
Napíš svoj komentár