Zomrel si príliš skoro, príliš...
Mal si predsa čas!
Telo zradí, lenže duša žije v nás.
Nepočuť už tvoje kroky, nepočuť tvoj hlas.
Chýbaš viac než si myslíš, viac než vnímaš.
Snáď si dakde tam hore, a z výšky sa sem dívaš.
Na dni, čo si ešte stále mohol mať.
Tie čo ti Boh musel tak zrazu vziať.
Pošli nám sem zhora pozdrav silou dažďa.
Nech chápeme, že dôležitá chvíľa je každá.
Že žijeme krátko a milujeme navždy.
Že nie sme veční, že zomrie raz každý.
Usmej sa na nás cez slnečné lúče.
Našiel si od neba tak zrazu kľúče.
Počkaj tam hore na nás, stretneme sa raz.
Strata bolí dlho a bolesť chce čas...
Na tvoju pamiatku Paťo...
Báseň
Komentuj
3 komenty k blogu
Napíš svoj komentár
+