On sa bráni.. chce späť dnu.
Lenže to čo bolo vytrhnuté ...
To už cíti číru tmu.
Občas to zabolí, no život ide ďalej...
Bežím koľko vládzem ...hocikam..
A spomienky?
Letmo sa ich všetkých dotýkam.
Všade sú tiene, tvoje a moje, vieš...
Všade ťa vidím a nechcem ...
Sú veci, ktoré ešte smieš ...
Len ako to celé znesiem?
Veci máš u mňa v skrini.
Tam vdychujú atmosféru smútočnú.
Fotky som však schovala....
Riedim hustú bolesť nočnú...
...s kvapkou vody slanej
Plakanie do vankúša, to občas zabolí...
Nočné správy...a potom ?
Izbu ticho zaplaví...
A jediné čo počujem je bolesť z toho , že naše správy večné neboli...
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár