Márne sa snažím, všetko je zbytočné. Slzy ďalej pre teba padať budú... Hráš hru, ktorú neviem uhrať. Neviem, lebo nechápem... Musí kráľ kráľovnú v tej hre uhnať? Alebo vyhrám, ak necúvnem. Padá aj kráľ na kolená, keď sa občas zmýli? Či existuje vôbec láska? A je v tebe v tejto chvíli? Má vôbec zmysel skúšať cestu novú? Alebo nie... Veď aj tak padnem na tvár znovu. Po stý krát ... Kvôli tebe len.. Trpieť ,bolieť, prijať úder z milosti... Je to , čo ja musím... Keď srdce do hrude sa mi nevmestí. Tak prečo stále nevidíš, to čo jasné je a a vždy bolo...! Že život šťastný len vtedy je, ak v ňom nehráš sólo ... Báseň 0 0 0 0 0 Komentuj