Ticho kričí, keď svedomie ťa bolí. Vlasy zrazu nahlas rastú a šumia. Všetko to znamená jedno.... Už nie sú veci také, aké boli. Možno si niekoho zradil... Možno si len sklamal... Možno si aj srdce lámal. To vieš iba ty. Teraz je všetko iné, tmavé. Zmizli myšlienky,čo boli zdravé... Boľavé spomienky, boľavé vedomie... Všetko sa lieči, tak prečo nie svedomie? Sedatíva na myseľ, klapka na oči... Nech nevidíš svedomie,keď útočí. Ruky na tvár,čo zotrú slzy.. Si všetkym,len čestným nie si. A tak platí pravda odveká... Že aj slabosť robí človeka. Báseň 0 0 0 0 0 Komentuj
Že aj slabosť robí človeka.....
perfektne pravdive.