Vždy sa budú milovať i nenávidieť, a tak lásku začínať a aj končiť. A zomieranie, to ktorého sa tak obávame, to tu tiež bude večne.
Nemôžeme nič na tom zmeniť, akokoľvek sa snažíme, a predsa sa to zdá, takto slovne, jednoduché. Vieme, že toto všetko raz príde. Len akosi podvedome nechceme vedieť kedy .
Je to možno detinské, ale sme to my, my večne živí len v spomienkach ľudí, ktorí spomínajú na zlé i dobré veci. O tom to je. Robíme zlé i dobré veci. Robíme ich nám i tým, čo sú pri nás. A predsa spomínajú aj na tie dobré i zlé. Nič nie je zabudnuteľné, nikdy nie celkom zabudnuteľné. Vždy tu akýmsi zvláštnym spôsobom cítime to, čo tu už ani dávno nie je, a predsa to na nás dýcha spomienku, len takú neurčitú, ale aspoň nejakú.
Neostáva nám nič iné, len veriť, že raz zistíme zmysel tohto celého ...zmysel bytia i čakaného konca.
Úvaha
Komentuj
3 komenty k blogu
1
janulka3112
26. 4.apríla 2007 10:44
velmi pekny blog...je dost citlivo napisany...paci sa mi:o)
2
Clovek cely zivot caka, ze to hlavne este len pride. A medzicasom je to uz davno prec.
Ja som tiez nad tym premyslal kedysi davnejsie. ale ja sa ucim na chybach cudzich..ved len hlupak by sa na chybach inych nepoucil..ja hladam hladam...a nenachadzam zmysel bytia, a myslim si, ze ho nikdy nenajdem...a je to tak dobre
Ja som tiez nad tym premyslal kedysi davnejsie. ale ja sa ucim na chybach cudzich..ved len hlupak by sa na chybach inych nepoucil..ja hladam hladam...a nenachadzam zmysel bytia, a myslim si, ze ho nikdy nenajdem...a je to tak dobre
3
tak toto jemoc pekne,fakt co takto vyrok:,,nesnivajte svoje sny,ale zite svoje sny",.....hm?ale inak moc pekne:o)
Napíš svoj komentár