Spolužitie s chronickým klamárom je veľmi ťažké, či už je to
vzťah pracovný, alebo partnerský.
Za určitú dobu sa stávame zlostnými a nedôverčivými.
"S takým človekom je zdieľať spoločné názory, aktivity a plány takmer nemožné.
Chronický klamári sú všade okolo nás.
Bežný klamár hovorí väčšinou stále pravdu a klame len v situáciách, keď mu to má poskytnúť nejakú výhodu.
Na rozdiel od notorického klamára, ktorý klame aj vtedy, keby mu viac prospelo hovoriť pravdu.“
Odhalené klamstvá notorických klamárov nám však pripadajú hlúpe a príliš triviálne.
Ich príčina však leží hlboko v nich samotných – v ich minulosti.:
„Títo ľudia veľmi často pochádzajú z takzvaných „nefunkčných rodín“.
Z rodín, kde dochádzalo k týraniu alebo sexuálnemu obťažovaniu detí.
Z rodín,kde sa niečo utajovalo, niečo museli skrývať pred okolitým svetom.
Takéto dieťa vyrastá v klamstvách a klamstvo sa stane celkom dobrým
spôsobom komunikácie z ostatnými.“
Chorobní klamári:
Chorobní klamári môžu byť veľmi nebezpeční pre svoje okolie,
pretože ľudia obyčajne veria všetkému, čo počujú.
V prípade,že im uveria a dostanú sa do nejakých problémov, cítia sa
podvedení.
O čo možno hovoriť s klamárom?
Môže byť nejaká spoločná téma?
Sotva.
Radšej samota,ako počúvať lož klamára.
Klamára aj tak po čase každý odhalí a radšej sa mu bude vyhýbať.
Článok je úplne super. Vystihuje tzv. chronických klamárov a asi i dôvodu prečo sa tými klamármi stali. Otázka ale znie - ako pomôcť týmto de facto chorým ľuďom? Máme jednu takúto osôbku ako družku syna a je to teda dosť husté.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
Môžem mu dôverovať?
Možno nanho spoliehať?