Nuž čo, tak som sa vybrala, že to akosi prežijem. Figu!
Prvú hodinu nám zastupoval akýsi namakaný týpek, ktorý si kvôli tomu, že ho majú všetky ôsmačky na tapetu na svojom krásnom novom iPhone-e myslí, že je miestny sexsymbol, alebo čo, a má také veľké ego, že ak stojíte na schodoch, musí do vás drgnúť a ešte na vás aj nakričať, lebo sa proste nezmestí (ale inak je údajne milí. alebo žeby toto chovanie patrilo k imidžu drsného učiteľa? sorry, nevydalo....)
Ďalšiu hodinu sme mali s učiteľkou, ktorá ma nový koníček - hromadne skúša tú istú vec, ale pozor! Ono to nie je len také jednoduché, kdeže. Po tom, čo vyskúša štyroch žiakov, ktorí povedia to isté, a dá im jednotku, vyvolá piateho. Ten povie to isté čo tí pred ním, všetko správne, všetko sám. A tu, tamtatadá, povie: "Nedám ti jednotku! Lebo ty si sa neučila doma, iba si sa naučila to, čo povedali tí pred tebou!"
Poviem vám, explózia mozgu z takýchto situácií dosť bolí.
A potom samozrejme nasleduje prednáška o tom, čo si k nej dovoľujeme, a aký sme k nej odporní. A keď zvýšeným hlasom dokončí svoj monológ a zareve: "To som povedala, a bodka!" moja spolužiačka povie jednu vec, ktorá mi aspoň trošku zlepší náladu: "No ja by som dala radšej výkričník."
Samozrejme, veľmi dobrý bol aj tento rozhovor:
"Prepáčte prosím, zabudla som si knihu."
"Zabudla? Prečo si si to zabudla?"
Schválne, napíšte mi prosím vás do komentov, že čo by ste na toto odpovedali, lebo ja neviem.
Stále to nekončí! Zaklincovala to naša triedna. Viete, ktosi vymyslel, že rozlúčkový deviatacky ples sa bude konať v našej jedálni (aj s večerou). Samozrejme, skončilo sa to bez večere, vonku (poprípade v telocvični) s jedným stolom a chlebíčkami (alebo teda tak znie aktuálna predstava organizátorov). Nemyslím, že im niekto okrem našej triednej ešte zožral tú zástierku "akože plesu". Každému je jasné, že ide o to, aby sa dievčatá obliekli do šiat a podpätkov a mohli sa ohovárať, kto má najkrajšie šaty a kto naopak vyzerá ako safaládka (alebo proste, kto je váš pätolizač a kto je vám nesympatický), o fajčenie za budovou a o podrobné plány, ako prepašovať alkohol. Samozrejme, "trsať" sa bude celý večer na 40 songov, ktoré majú rovnaký rytmus a podobný text (postará sa o to DJ Školník), a to naša triedna to fakt dnes označila ako "kultúrne podujatie". Ako, mám aj lepší program ako sa natriasať na Ega v školskej telocvični s ľudmi, ktorí na mňa pozerajú cez prsty. Dôvod je vedľajší, akcia je dobrovoľná, nejdem, hotovo, a ani zďaleka nie som jediná. Samozrejme sa to neobišlo bez prednášky, ako si môžem dovoliť neísť na také "vážne kultúrne podujatie ako je dôstojná rozlúčka so svojimi spolužiakmi v deviatom ročníku". No nie, nevymýšľam si.
Nepochopte ma zle. Kedysi som do školy chodila veľmi rada. Mám najlepšie známky a nerobí mi problém sa niečo naučiť. Ale to, čo zažívam posledné mesiace, fakt nemá chybu, hh....
Úvaha
Komentuj
6 komentov k blogu
2
"No ja neviem, prečo si ľudia zvyknú niečo zabudnúť?"
...po chvíľke, ostala som úprimne bez slov.
...po chvíľke, ostala som úprimne bez slov.
4
olivu sme nedávno aj my čítali... literárny skvost proste ale naša triedna (čo nás učí slovenčinu) má k tomu rovnaký postoj ako my
5
ach, naša má taký, že všetko, čo je v učebnici, je úžasné a skvelé a kvalitné. "olive" venovala asi tri hodiny...Dušana Dušeka (ktorý tam má ukážku tiež) sme ani nečítali!!! ale historky o nej sú na samostatný blog....
6
Škoda,že nechodíš do našej triedy a nespisuješ týmto štýlom každý náš deň v škole
Napíš svoj komentár
"Zabudla? Prečo si si to zabudla?" "
Toto je skutočne neprekonateľné... Toto keď sa opýta učiteľ
A čo si povedala ?