•
Zvyknem byť chorá, aj keď nie som. Vtedy ma najviac láka spať – snežíš na mňa z perín. Mám na nich vlny, biele a modré, a cez leto je to more, ale v zime, v zime je to hmla, vtáčie mlieko, polárna líška, iba biela. Iba čítam, v iba čaji mám iba kocku cukru, je to málo, ale na december dosť. Čaká sa na med. A najkrajšie je mať hlavu v oblakoch - nebo je celé biele. Vyšľahá sa z modrých vĺn, z tej bielej skorého poludnia, a z noci, a potom, večer, je iba tmavomodré, na večeru malo čučoriedky. Anjeli čítajú pri nočných lampách, a pozerajú na nás iba jedným okom.
Je aj iné – a ty.
Zima sa topí na masle.
•
Slnko sa prelieva cez žalúzie – na parapetu kvapká varené víno. Všetka tá jarná žltá bola ako človek, ktorého vidíš na ulici odzadu – žiadna tvár, žiadne kývanie – tušíš, kto to je, ale váhaš, zdá sa ti aký iný, zmenený, má novú vetrovku, iné čižmy, inak kráča. Bojíš sa pozdraviť. V zime aj slnko svieti inkognito.
Chýbajú mi letné dažde; listy sa vtedy milovali, a znelo to ako šuchot husacích perín.
Cez zimu nás zamrazia, a posielajú na Mars.
•
Keď mi kreslíš na chrbát, tvoje ruky ostanú so mnou.
•
Blíži sa Nový rok (titul stráca v marci).
Akási pieseň sa začínala pískaním, a ty si povedal:
„Tento rok budem nosiť iba zelenú.“
A ja som povedala:
„Pôjde ti k očiam.“
Prekrojili sme jablko na polovicu, budeme mať šťastie. A iné.
Keď budeš plakať, budú to hviezdičky z jaderníka.
•
„Dobré ráno.“
„Čítaš?“
„Mám ti?“
„Prosím.“
Snívalo sa mi o zberateľovi sŕn, a o prasiatku zo zlatej kože – ráno som ich musela vymyslieť odznova.
Prečítam ti poviedku. Je o nosení maliarskych stojanov. Sneh v nej padá na nebo, aby ho ľudia nerozšliapali. Hlavná postava hovorí o láske k pomarančom, a čakaní na deň, kedy jar príde na bicykli. Ďalšia dôležitá vec: jej pes sa volá Tymián.
•
Dnes ráno si povedal, že je už za rohom.
Vo vlasoch už máš prvé snežienky, zákonom chránené. A inak.
Ľúbenie sú dlhé kroky bocianov; písanie je spomínanie si.
Jar: chcem bývať na čerešni.
Kúpili sme si posledné pečené gaštany tohto roku, boli tvrdé, šupku sme mali pod nechtami, zima sa obúvala, vypľúvali sme drobné tvrdé časti.
Fialky čakajú na odmäk.
•
Moja noha a tvoja (bosá) noha. V palcoch nám rozmŕzajú letokruhy; začali sme čítať knihy, a piť kofolu.
Tohto roku prišla jar na kolobežke.
Skutočný príbeh
Komentuj
2 komenty k blogu
Napíš svoj komentár
Vitaj