„Aké gombíky?“
„Na parapete. Tie sú z pyžama, nie?“
„Nie, tie sú z rozprávky.“
Nápady žijú vo vtáčích búdkach - rána v kakau.
•
Dotkni sa ma; som z pamäťovej peny.
•
„Včera...zabudla som ti povedať...videla som takú fotku, na ktorej boli vtáčence z okrúhliakov....sedeli na narysovanom dráte...“
„A ja dievčatko, čo kýchalo z púpavy...“
„Ja také, čo sa hojdalo na prvosienke...“
„Ja som videl dušu mestských chodníkov – na svojom bicykli...“
„To si si vymyslel!“
Celý rok vedieme jesenné rozhovory; skáču ako vrabce.
•
Snívalo sa mi, že sme varili nedeľný obed. Recept bol položený na hriankovači, zabudol si napísať názov na začiatok, kam sa už potom nezmestil, tak si ho napísal vpravo dole, ako keď sa podpisujú listy. Podpísal si sa: pečená hus.
•
Vonku je ešte ticho, počuť len sýkorky, ako zavárajú ranné slnko do pohárov, a trúbenie vlaku, pomaly schnú kaluže, je to veľmi skorý spoj, len do vedľajšej dediny a potom hneď naspäť.
Psy sú rady, že môžu vyvenčiť svojich majiteľov.
•
Snívalo sa ti, že si niesol maliarske stojany až na Nánga Párbat, a potom aj to, že mi rozdielne ponožky konečne priniesli šťastie.
Zohrejem si o teba chodidlá.
•
Naplánovali sme, že si upečieme bublaninu – čerešne budú z mojich líc, a bubliny zo šumu pri ladení rádia.
Oblečieme sa, pôjdeme na prechádzku, len po železnicu a späť, zapáči sa ti nahota starých koľajníc, nebo sa posunie trošku bližšie, nakúpime, a potom tá bublanina; miesto citrónovej kôry nastrúhame do cesta tie najlepšie fóry.
Zas bude o čosi lepšie ako včera.
webverzia tu: » ibaryba.weebly.com/2/post/2014/02/...
Skutočný príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
1
agatik
10. 5.mája 2014 20:38
jéj nenachádzam správne slová, takže iba jéj
Napíš svoj komentár