Lilith však bola na búrku zvyknutá. Niesla sa ulicou rýchlo a potichu, napriek tomu, že vietor už dávno bol aj tých najodvážnejších donútil vzdať sa všetkých plánov na túto noc a ostať doma. Zahla za roh. Nejaký blázon prešiel autom okolo nej a ona len tesne stihla uhnúť vode, ktorú na ňu vyšplechol z jednej z mnohých kaluží, ktorými bola pokrytá hlavná cesta. Uhla len inštinktívne. Taká prízemná vec ako voda ju túto noc vôbec netrápila. Chcela len utekať. Utekať čo najďalej. Nevedla pred kým, ani prečo vlastne uteká. Vedela len, že cesta je pred ňou a že vracať sa nemá cenu. Nebolo za čím. Dážď ešte stále zmýval z jej rúk zbytky vône benzínu a krabička zápaliek jej až teraz pri behu vypadla z vrecka premoknutého kabátu.
Nevedela si to predstaviť. Ešte pred necelou hodinou nahá ležala vedľa neho a čakala kým jeho dych nezačne byť pravidelný, kým nezačne byť počut ľahké tiche pochrapkávanie, čakala, kým nezaspí. Potom s pod postele vytiahla kanister s benzínom pooblievala celú spálňu. Vedla, že on už spí tvrdo a že ho nezobudí. Potom obliala aj jeho posteľ. Obliekla sa, ešte posledný krát sa postavila do dverí do spálne, pozrela sa na neho a potom škrtla jedinú zápalku a hodila ju do benzínovej kaluže na dlážke. Rýchlo zchmatla jeho kľúče, z vonka zamkla vchodové dvere a rýchlo zbehla tých osem poschodí dole po schodoch. Po chodbách bytovky začal byť cítiť štiplavý zápach dymu. Nič neľutovala.
Až teraz z diaľky počula húkanie požiarníckeho auta. Konečne ho uvidela. Pred dažďom sa ukrýval pod vchodom do predraženej reštaurácie a v ruke mu slabým umierajúcim svetielkom horela cigareta. Bol ako vždy oblečený v čiernom plášti a na hlave mal klobúk. Vyzeral ako vyparádený elegán zo začiatku minulého storočia. Podišla ku nemu bližšie. Potiahol si a vyfúkol oblak dymu, ktorý sa ihneď rozplynul ubitý dažďovými kvapkami. Celá premoknutá sa ku nemu pritúlila zanechávajúch mokrú stopu na jeho kabáte.
- Si pripravená?”, povedal svojím hlbokým hlasom a zase si potiahol z cigarety.
- Myslím, že áno”, odpovedala mu trasúcim sa hlasom.
To mu stačilo. Len na okamih vyceril svoje špicaté zuby a z citom sa jej zakusol do krku.
Pokračovanie by sa malo v nabližších dňoch objaviť v Sheeninom blogu
Napínavý príbeh
11 komentov k blogu
1
inkheart
29. 6.júna 2008 19:05
Dosť dobré, možno príliš tajomné - mám trochu problém orientovať sa v tom, čo sa tam deje . Inak hodnotím veľmi pozitívne, som zvedavá na pokračovania..
2
juuuj teraz to všetko závisí odo mňa
môžem chľu napínať zvedavosť čitaťeľov.....
môžem chľu napínať zvedavosť čitaťeľov.....
3
bol som na tom prilepený od prvej vety až po poslednú..sheena,určite nesklame
4
Najprv som si pomyslela že blbosť, ale symfónia padajúcich kvapiek ma donútila to prečítať. Páči sa mi že vieš písať aj ked trochu mi vadí zopár klišé. No som zvedavá čo z toho bude.
9
Tajne som dufal, ze to bude o upiroch a potesilo ma, ze to o nich naozaj je Pekne si nacrtol tu atmosferu, vsetko som si dokazal dokonale predstavit.
10
To je jaké dobré
Milujem upírov
A to meno Lilith,to sa mi strašne páči,nebola to nejaká bohyňa?Ale už neviem čoho
škoda že som na to narazila akurát teraz, lebo už musím ísť ale hned jak sa sem znovu dostanem si prečítam pokračovanie
už sa teším
Milujem upírov
A to meno Lilith,to sa mi strašne páči,nebola to nejaká bohyňa?Ale už neviem čoho
škoda že som na to narazila akurát teraz, lebo už musím ísť ale hned jak sa sem znovu dostanem si prečítam pokračovanie
už sa teším
11
Napisane to nie je zle (az na obcasnu privelku kosatost niektorych pasazi - menej je niekedy viac), ale ten dej (aspon prvej casti) mi pride az nekrestansky klise.. ;/
Napíš svoj komentár
- 1 Hovado: Zvláštnosti slovenskej poľovačky s Maďarom
- 2 Mixelle: Milan a Zuzana alebo ako som sa stala strážcom tajomstva
- 3 Protiuder22: Oheň
- 4 Dezolat: Teal a jeho sen o písaní
- 5 Hovado: Opäť som späť
- 6 Mixelle: Agáta
- 7 Tomasveres: Moje prvé ( ne ) vysnívané auto
- 8 Hovado: Spomienky
- 9 Hovado: Každé bláznovstvo, 3 dni trvá
- 10 Hovado: Psychoterapia