Kráčala nočným popražím rieky. Cestu osvetľovali len pouličné lampy. Sem tam prešlo nejaké auto. Ľudia boli v teplučkú domova. Svetla z okolitým bytov, tiež osvetľovali ulice. Kráčala rovno k mostu pre chodcov. V ušiach jej hrala hudba. Bola to smutná, depresívna hudba. Podľa jej aktuálnej nálady. Bol to Damian Rice. Po líciach sa jej začala kotúľať slza. Za ňou išla druhý, potom tretia. Ruky mala strčené v tmavo modrých rifliach, ktoré v tme vyzerali byť čierne. Kráčala ignorujúc slzy. Tiekli tak akoby sa pretekali, ktorá sa rýchlejšie skotúľa z líca na tričko.
V srdci cítila veľkú bolesť zo straty milovaného priateľa Denisa. Bola s nim od detstva. Z kamarátstva vznikla veľká láska. Ako tak kráčala mysľou jej prebiehali momenty, ktoré s ním prežila. Ako deti, ktoré sa hrali na ihrisku futbal, ako boli na diskotéke a tancovali, ako jej vyznal lásku, ako sa prvýkrát pobozkali, ako sa prvýkrát milovali.
Nádherné časy sa mihnutím oka rozplynuli. Ocitla sa pri zábradlí mosta. Pozerajúc na vodu ho prekročila. Rozhodnutá skončiť tu bolesť, trápenie, smútok sa poslednýkrát nadýchla. "Idem za tebou láska. Pamätáš? Sľúbili sme si, že navždy spolu." povedala nahlas a skočila.
Zazvonil jej budík na mobile. Zobudila sa spotená s uslzenou tvárou. Usmiala sa pre seba, že to bol len sen, pretože jej milovaný Denis ležal vedľa nej v posteli a sladko spinkal.
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
upirka113
10. 4.apríla 2011 15:25
kokos .. no nechcela by som taký sen
Napíš svoj komentár