„Rony, Rony.“ Triasol mnou Peťo a zobudil ma. Začala ma strašne bolieť hlava. Všimla som si, že za ním stojí Šimon a Palo. Postavila som sa pomocou Peťa. Otvoril dvere a išla dom do kuchyne napiť sa. Mala som strašne sucho v ústach. Ako som sa napila naplo ma a utekala som na toaletu. Cítila som sa strašne zle. Hlava ma bolela tak, že som sa bála, že mi praskne. Potom som išla do kúpelne umyť sa. Pohľad do zrkadla bol hrozný. Rozmazaná špirala pod očami, mejkap totálne zošúchaný a vlasy vyzerali akoby ich krava ožula. Dala som si kúpeľ a obliekla som si sloníkové pyžamo. Zišla som do kuchyne pre paralen. Nejaký koláč som zjedla a išla som spať.

„Rony počkaj.“ Povedal za mojím chrbtom Šimon a išiel za mnou. Otočila som sa naňho, že čo chce.
„Musím s tebou hovoriť.“ Povedal a bolo z neho ešte cítiť alkohol, ale už nevyzeral tak strašne opitý ako pred hodinami.
„Prepáč, ale strašne mi treští hlava a som strašne unavená.“ Povedala som a išla som do izby. Na hodinkách bolo pol piatej ráno.

Zobudila som sa na o, že ma nieje to hľadí po tváry. Bola to mama.
„Zlatko, si v poriadku?“
„Hm, čo?“ opýtala som sa rozospato.
„Peťo povedal, že ti bolo včera večer zle a že si aj vracala.“ Vysvetlila mi. Keby tak vedela, že som pila. Nebolo by to moc dobré. Len som zamumlala niečo a sadla si na posteľ.
„Idem ti zobrať paralen a vodu.“
Do izby vošiel Peťo.
„Si v pohode?“ opýtal sa.
„Áno našťastie ma už hlava nebolí. Čo si povedal mame?“
„Že ti bolo včera zle a že si vraciala.“
„Si super. Ďakujem ti. Zabila by ma keby vedela, že veď vieš čo.“
Iba sa usmial a odišiel. O chvíľu došla mama s paralenom a vodou.
„Idem najprv do sprchy, potom si ho dám.“ Zobrala som si veci a odišla som do kúpeľne.

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár