Osprchovala som sa a namaľovala sa. Išla som okolo kuchyne kde sedel Palo. Podišla som k nemu.
"Ahoj, č tu robíš? spýtala som sa ho.
"Ahoj, čakám na Peťa."
"A kde je?"
"Išiel sa do izby pozrieť na Šimona."
"Šimon tu ešte je?"
"Hej je. Inak včera sme ťa hľadali.
"Sorry, ale nemohla som tam ostať."
"Veď okej, len Peťo sa o teba bál.
"Som v pohode. Idem do izby tak zatiaľ čau."

"Her name is Noel, I´ve got a dreams of body. She rings my bell, I got gym class in half an hour." zazvonil mi mobil. Volala Dominika.

"Ahoj." zdvihla som hovor. Vyšla som na záhradu a sadla som si na trávu pod strom.
"Ahoj zlatko, prepáč ale včera som bola vonku s Vladkom a skvelo sme sa zabávali tak som s tebou nemohla volať." ospravedlnila sa mi.
"V pohode a ako je to medzi vami?"
"Je to na dobrej ceste, ale nechcem nič zakríknuť."
"Pochopiteľne a inak sa máš ako?"
"V pohodičke. Ty sa pochváľ."
"Včera som bola vonku s bratrancom Peťom. Boli s nami aj jeho kamaráti Palo, Zdeno, Teo a Šimon. A ten Šimon začal so mnou flirtovať, ale nejako som ho odpálkovala a opil sa. Potom so mnou nekomunikoval. Začal ma ignorovať a hnevalo ma to. Vždy urobím niečo čo neskôr oľutujem. Tak som si kúpila vodku a opila som sa. Zaspala som pred Peťovým domom a nad ránom ma tam našiel spať. Si nevieš predstaviť ako som sa cítila a boli tam aj jeho kamaráti Šimon a Palo." povedala som jej čo sa včera a dnes nad ránom stalo.
"Ty si trubka. Vždy si všetko zoberieš až príliš k srdcu. Jáj, a čo páči sa ti?"
"Škaredý nie je, ale neriešim to. Bolo by to zbytočné, ale nechcela som ho nijako raniť.
"Na to si mohla myslieť skôr."
"Viem. Čo už vždy všetko pokazím."
"Ale nie to není pravda. Len si v nesprávny čas na nesprávnom mieste."
"Tak to teda hej si to vystihla."
"Dobre mojenko a teraz bude čo? Vrátiš sa domou alebo ako?"
"Neviem, ale nechcem tu byť. Zároveň, ale nechcem byť ani doma. Najradšej by som bola v Blave s vami."
"To by sme aj my chceli. Neboj sa čo nevidieť prídeš a si to užijeme."
"Tak to hej."
"Veď ako inak."
"Dobre zlatino. Končím idem sa prejsť z Vladkom." zložila som telefón a kráčala som smerom k lúke. Išla som stále rovno a rovno. Bez cieľa Prechádzala som sa dlho po krásnej prírode. Cítila som sa šťastná a no zároveň som bola aj smutná.

 Blog
Komentuj
 fotka
tooniickaaa  2. 7. 2011 13:11
@ihavenoname som ti vravela, že keď sa do toho začítam, nebudem vedieť od toho odtrhnúť oči a tak aj je



by ma zaujímalo, čo bude so Šimonom
Napíš svoj komentár