O chvíľu som bola doma. Začala som hľadať peroxid vodíka aby som si dezinfikovala ranu. Keď som ho nenašla išla som za mamou. Sedela na posteli a chatovala na nete.

"Už si naspäť?" začudovala sa a sklopila obrazovku na notebooku.
"Kde je lekárnička?" opýtala som sa.
"V kúpeľni na skrinke." odišla som do kúpeľne. Ranu som si dezinfikovala, natrela som si framykoin a prilepila leukoplast. Sadla som si do obývačky a zapla som si telku. Ani som si nespomenula kedy som naposledy pozerala televízor. Hlavne nie v sobotu.

Tie som bola vždy vonku. Do obeda som spala, po obede som išla s Katkou a Dominikou do mesta a večer na diskotéku alebo do nejakého podniku.

V telke nič nedávali tak som sa išla osprchovať. Obliekla som si károvanú červeno-čiernu sukňu, obliekla som si top z miernym výstrihom. Obula som si vysoké topánky. Jemne som sa namaľovala, zobrala som si kabelku. Povedala som mame, že idem von. Ta nevnímala tak som išla.

Kráčala som rovno, nevedno kam. Rozmýšľala som čo by som asi robila keby som bola v meste. Určite by som sa s Katkou chystala niekam von. Ako som tak kráčala zbadala som podnik s názvom "U smädnej bosorky". Vošla som dnu. Schody viedli do podzemia. S miernymi obavami som vkročila, ale obavy hneď zmyzli. "Bosorka" bola skoro prázdna. Len zopár deciek sa zabávalo v zadnej časti. Sadla som si na barovú stoličku a objednala som si pohár červeného vína.

Barmanka si vypýtala občiansky. Ukázala som jej falošný, na ktorom som mala 19 rokov. V súčastnosti som mala 17 rokov. Vybavili sme si ho s babami, aby sme mohli chodiť na diskotéky kde bol vstup len nad 18-násť a aby sme mohli piť alkohol.
Podala mi pohár s vínkom a odpila som si. Zrazu sa k baru priblížil chlapec, s ktorým som sa dnes zrazila na zem. Chlapec, ktorý ma najkrajšie modré očká.
"Bože ako sa volá?" začala som rozmýšľať. Ani za nič som si nevedela spomenúť. Objednal si pivo a jeho kamaráti taktiež.

Zbadal ma. Rozbúchalo sa mi srdce.
"Ahoj." pozdravil ma a usmial sa na mňa. Mal hollywoodsky úsmev. Slušne som odzdravila.

"Sebastián ideš?" drgol doňho kamarát.
"Hneď dojdem." povedal mu a pozrel na mňa stými jeho krásnymi modrými očkami.
"Si tu nová?" opýtal sa. Teda vyznelo to ako otázka, ale veď to mohol tušiť.
"Áno, pred pár dňami sme sa prisťahovali." povedala som mu. Srdce mi bilo ako splašené. Musela som sa napiť, inak by mi vyskočilo z hrude. Na jeden hlt som vypila pohár vína. Iba sa prekvapene pozrel a povedal:
"A kde si bývala pred tým?"
"V Blave a ty tu žiješ od narodenia?" opýtala som sa.
"Áno, osemnásť rokov." odpovedal. "Takže má osemnásť." pomyslela som si.
"Fííha." povedala som.
"No, je to tu super čo myslíš? opýtal sa. Poobzerala som sa po podniku zbadala som ako jeho kamoši na nás pozerajú.
"Mal by si ísť, za kamarátmi. Od kedy si pri mne sem pozerajú." povedala som.
"No mal by som." povedal, zobral si pivo a dodal: "poď aj ty."
"Nie, mne je tu dobre." povedala som a objednala som si ďalší pohár červeného vína.

Popíjala som víno a spomínala som. Zaspomínala som si do veku keď som mala asi desať rokov. Vtedy od nás otec odišiel a viac som ho nevidela. Iba mi posielal a posiela peniaze a drahé darčeky. Videla som ho iba ak z novín, kde bol odfotený alebo zo správ či internetu. Keďže je futbalista v Anglicku píše sa o ňom dosť často. Keď som bola menšia vystrihovala som si články a fotky z novín a odkladala som si ich, ale už ma to prestalo baviť. Stratila som oňho záujem.

Bola som aká zamyslená, že som si ani nevšimla, že mi zvonil mobil. Pozrela som sa na displej mobilu a mala som jeden neprijatý hovor od Dominiky. Zavolala som jej naspäť.
"Ahoj moja, volala si?"povedala som.
"Ahoj, áno volala. Ako sa máš?" opýtala sa.
"Hmm." povzdychla som si. "Ako sa môžem mať?"
"Prepáč." ospravedlnila sa.
"To nič, už som sa povybalovala a teraz som v jednom miestnom podniku." povedala som.
"To je super a čo ký sú tam chalani?" opýtala sa.
"Ani neviem, zatiaľ som skoro nikoho nevidela až na jedného chalana."
"A ako sa volá?" opýtala sa.
"Sebastián, ale musím končiť blíži sa ku baru kde sedím. Neskôr ti zavolám." zložila som.

"Nejdeš si zatancovať?" opýtal sa ma. Bez rozmýšľania som povedala: "Veď nehrá hudba." teda hrala, ale nie ako na diskotéke, len tak tichšie aby nebolo ticho v podniku.
"Ale o chvíľu tu bude diskotéka." povedal.
"Tak v tom prípade rada." usmiala som sa a objednala som si ďalší pohár vína.
Sebastián si objedná whisky.
"To je na mňa." povedal, keď nám barmanka položila pred seba poháre z nápojmi.
"To nemusíš." povedala som.
"Ja viem, ale chcem." trochu začal so mnou flirtovať.

O pár minút začala diskotéka a ja som pretancovala skoro celú noc. So Sebastiánom. S chlapcom, s ktorým som sa zrazila na korčuliach a ktorý ma tie najkrajšie modré očká na svete. Bolo mi s ním užasne. Nad ránom diskotéka skončila.V podniku sme ostali len mi dvaja ak nepočítam zamestnancov.

Potom ma išiel odprevadiť domou. Keď sme stáli pred domom povedal: "Bolo mi s tebou úžasne." a chystal sa ma pobozkať. Odtiahla som sa v okamihu, keď sa nám skoro dotkli pery.
"Prepáč, ale nemôžem." povedala som a vošla som do domu. Cez okno som videla, že tam chvíľu stál a potom sklamane odišiel.

 Blog
Komentuj
 fotka
loveistheanswer  20. 11. 2010 18:18
pôsobí to až príliš skutočne a až príliš tak ako to nemám rád, resp. vyskytujú sa tam situácie a myšlienky, ktoré sa mi protivia... ale inak je to fajn, len proste ja nemám rád takéto teenagerské záležitosti...



a ešte taká vec... nemusíš zakaždým stále písať veci typu "opýtal sa", "povedala som" a pod., dosť to kazí dojem, stačila by aj samotná konverzácia a sem-tam opísať len tón a príchuť danej výpovede



ale inak kľudne môžeš tieto moje slová prehliadať, veď píšeš len preto, aby si písala, takže kľudne pokračuj
 fotka
zeriavka  21. 11. 2010 13:59
áno znie to dosť skutočne a som zvedavá ako sa to s tým Sebastiánom bude ďalej vyvíjať..no a čo, že teenagerská láska..a podobne..veď sme teenageri tak predsa nebudeme písať o nejakej dospeláckej láske
 fotka
ihavenoname  21. 11. 2010 16:43
@zeriavka že veď načo sa zamýšľať nad tým ako by to povedal, urobil dospelák aj tak by som to nevedela tak napísať..a toto je také ako skutočné chápeš
 fotka
zeriavka  21. 11. 2010 17:46
no veď o tom vravím
 fotka
vampiresister666  4. 5. 2011 14:18
úplne krásne a dosť také skutočné (nechcela som sa opakovať s tými nadomnou ale nedalo mi to ) ale by ma zaujímalo čo všetci s modrými očami? Veď aj hnedé su pekné!
 fotka
elsi  20. 5. 2011 22:39
hm... takto sa mi to páči
 fotka
ihavenoname  20. 5. 2011 22:44
@elsi som rada
Napíš svoj komentár