"Super." pomyslela som si a išla som do šenku kúpiť si aspoň niečo na pitie. Našťastie mali pagáče tak som si dva kúpila a kúpila som si aj chladenú minerálku.
Sadla som si ku obchodu na schody a zjedla som pagáče a vypila celú fľašu minerálky, taká smädná som bola. Zobrala som do ruky mobil a zavolala som Dominike. Zdvihla to hneď po prvom pípnutí.
"Ahoj." pozdravili sme sa.
"Tak čo ako bolo včera?" opýtala sa ma. Včera som s ňou telefonovala len chvíľu kým neprišiel ku baru Sebastián.
"Úžasne, celý večer som s nim pretancovala a potom ma odprevadil domou.
"To je skvelé, a ako sa to volá?" opýtala sa
"Sebastián." povedala som a usmiala som sa.
"Krásne meno." povedala. "A ako vlastne vyzerá?"
"Ako, ako?" zamyslela som sa. "Tmavé vlas, modré oči a krásny úsmev a telo. Nie je ani svalnatý, ani chudý. Tak akurát." povedala som.
"Bolo aj niečo?" opýtala sa ma.
"Keď ma odprevadil chcel ma pobozkať, ale odtiahla som sa. Nemohla som." povedala som.
"Ty si ale trupka. Čo si to nevyužila?" nechápala.
"Vieš akú som mala chuť ho pobozkať? Strašnú, ale nemôžem. Nie je ta správna chvíľa."
"Ako myslíš. Ešte stále je to kvôli Jurajovi?" opýtala sa ma.
"Hej, hej kvôli nemu. Stále to trochu bolí. Bola som sprostá, že som sa s ním tak rýchlo dala dokopy a vyspala som sa s ním. mala som ho skôr spoznať a potom si s nim začať."
"Zlatko netráp sa, to prejde. Bola to chyba. Každý robí chyby."
Ja viem, ale štve ma to. A čo vy ste boli kde? zmenila som tému, nechcela som byť zas smutná a v depke.
"Boli sme v dance clube."
"A kto všetko?" opýtala som sa a pohla som sa smerom k neďalekému parku. Sadla som si tam na lavičku.
"Fúha ani neviem. Najprv sme tam boli ja, Katka, Lenka, Miro a Vladko. Neskôr prišli Vanda, Marek, Tomáš, Janka, Jakub a Zuza."
"Zuza?" začudovala som sa.
"Áno Zuza. Aj ja som bola prekvapená keď prišiel Jakub so Zuzou ale neriešila som ich. Je to jeho vec s kým bude chodiť, ale beby nebol tak slepý. Škoda reči." dokončila monológ.
"To máš pravdu. Je lepšie ak sa človek doňho nemieša, pretože sa s ním ešte poháda a pritom mu chceme len dobre."
"Veď to je to. Ach, inak Vlado s Mirom ťa pozdravujú." povedala.
"Si s nimi?" opýtala som sa.
"Sme na kofole, doma som sa nudila tak som ich vytiahla."
"Pozdravujem ich aj ja. Inak niekedy cez týždeň prídem.
"Super." povedala s radosťou. Aj chalani sa potešili, počula som ako povedali, že nech prídem.
"Potom sa ti ešte ozvem. Maj sa." a zložila som.
Zapla som si hudbu a začala hrať hry čo som mala v mobile. Bola som sústredená len na hru na mobile. Keď do mňa šťuchla lopta. Zľakla som sa trochu.
"Prepáč." pribehol ku mne nejaký chlapec. Usmiala som sa naňho a povedala som "V pohode."
"Ideš si so mnou zakopať?" opýtal sa ma malý blondiačik s hnedými očkami. Mohol mať tak tri-štyri roky.
"A kde máš maminu?"
"V robote."
"A s kým si potom tu?" nechápala som ako môže také malé chlapča byť sám v parku.
"S bratom, ale išiel na chvíľu domou."
"Tak ideš si so mnou prosím zakopať?" opýtal sa po chvíli keď som bola ticho. Postavila som sa a išla som aj tak som nemala nič dôležitejšie na práci.
"Poďme sa hrať na schovávačku." povedal a už sa išiel schovať. Tvárila som sa, že mám oči zatvorené, ale jedným okom som naňho pozerala, aby sa nestratil. Keď sa schoval za krík tvárila som sa, že ho hľadám.
"Ahoj, čo robíš?" opýtal sa ma niekto kto stál za mnou. Hlas mi bol povedomí, ale nevedela som presne kto to je. Otočila som sa a zbadala som, že je to Sebastián.
"Ahoj, ale nič a čo ty tu?"
"Nevidela si tu štvorročného chlapca?"
"Videla, prečo ty ho poznáš?"
Pousmial sa a povedal: "Je to môj brat. Hrali sme sa na schovávačku a išiel som sa schovať. Čakal som kým ma nájde, ale keď ani po desiatich minutách sa neukázal tak som sa išiel pozrieť kde toľko je a jeho nikde. Tak kde je?"
"Tam za kríkom." ukázala som mu, že za ktorým je.
"A čo tam robí?"
"Hráme sa na schovávačku." odpovedala som.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
elsi
20. 5.mája 2011 22:46
Tak táto zápletka je geniálne vymyslená
Napíš svoj komentár