Ako jeden človek dokáže zmeniť život =38. časť (Garden párty začína)

Rony...

"Rony nemôžeš nič povedať priamo? Musíš to naťahovať?" povedal trochu nahnevane Peťo. Občas tým leziem ľuďom na nervy, ale keď ma to tak baví. Nechcela som sa s ním hneď na začiatku pohádať tak som mu dala priamu odpoveď na otázku: "Nie nemá priateľa. Že sa ti páči?" nemusel nič hovoriť, videla som to na jeho úsmeve a na očiach, ktoré mu iskrili ako kryštál. Nič nepovedal iba sa na mňa usmial a tým mi dal definitívnu odpoveď. Bol v tom a poviem vám vyzeral naozaj super. Keby nebol mojím bratrancom začala by som žiarliť, že sa mu páči moja najlepšia kamarátka. A keby tu nebol ani môj milovaný Seby. Vlastne zabudla som Peťovi povedať, že sme spolu. "Mám mu to povedať teraz alebo neskôr?" kládla som si otázku.

"Nad čím premýšľaš?" opýtal sa, čím ma vytrhol z uvažovania, či mu to mám povedať alebo nie.
"Musím ti niečo povedať." začala som trochu vážnejšou tvárou.
"Počúvam."
"Ako som ti už vtedy u vás spomínala Sebastiána tak, chodíme spolu."
"To ako naozaj?" zatváril sa, že mi ani trochu neverí.
"Naozaj." usmiala som sa širokým úsmevom. V poslednom čase som sa až veľakrát pristihla, že sa usmievam bez dôvodu. Bola som naozaj šťastná a zaľúbená. Teda stále som. Vedela som, že som ešte úplne nevyhrala, keďže stále bola hrozbou ta blbá Lucia. Pri spomienke na ňu mi vrela krv v žilách. Nemala som ju rada a to som ju ani nepoznala.
"Tak som rád, že si rada. Naozaj ti to prajem."

Doma sa Peter vybalil a začali sme chystať domácnosť na párty. Objednala som cez net jedno na párty. Zistila som totiž, že v obchode robia rozvoz potravín, ktorý bol určený hlavne pre starých ľudí, ale veľké objednávky vozili aj obyčajným ľuďom. Objednať potraviny sa dá cez sms-ku, mailom alebo telefonátom.
Spísala som s pomocou Peťa zoznám potravín a nápojov a objednala som to. Bolo toho veru veľa, keďže malo prísť viac ľudí.

"Rony, Sebastián tu je." zakričal mi z prízemia Peťo. Bola som v izbe a upravovala som sa na večer.
"Zabav ho na chvíľu." zakričala som mu a doupravovala som. Musela som vyzerať tip top inak by som sa z izby nedostala.
Keď som schádzala po schodoch dolu všimla som si ako sa Seby z otvorenými ústami na mňa pozerá.
"Si nádherná." pristúpil ku mne, chytil mi ruku a letmo ju pobozkal.
"Viem. To ja vždy." nemohla som si odpustiť.
"Ale teraz omnoho viac." pobozkal ma líce a chytil okolo pása.
"Rony nám dospieva." poznamenal Peťo. Predstavovať som ich nemusela, kým som sa upravovala zoznámili sa sami.

"Her name is Noelle I have a dream about her she rings my bell I got gym class in half an hour Oh how she rocks In Keds and tube socks But she doesn't know who I am And she doesn't give a damn about me"
"Volá mi Katka." oznámila som im a vyšla na terasu, kde bolo všetko nachystané na garden párty.
"O pol hodiny sme u teba." oznámila mi. Počula som zvuk vlaku tak som si domyslela, že sú už niekde na ceste.
"Teším sa. Mám vám prísť čakať na stanicu?"
"Nie nemusíš, príde Peťo."
"Ouu, tak sa teším." zvýskla som aby som zakryla prekvapenie.

"Ty potvora!" vyskočila som na Peťa, ktorý išiel práve okolo mňa k bazénu. Nič mi nepovedal len vyplazil jazyk, tak mu asi došlo kvôli čomu som na neho vyskočila.

Rozvalila som sa na trávu vedľa bazéna, keď ma Peťo ubezpečil, že cestu si pamätá a že nezablúdia. Vedľa mňa si automaticky po Peťovom odchode sadol Sebynko.
"Celú ťa spapám." naklonil sa nado mňa a vášnivo ma bozkával, kým mu nezazvonil mobil, že jeho kamoši sú už pred domom. Cestou ku bráne som ho poprosila aby mi zrekapituloval mená jeho kamarátov lebo si ich akosi nepamätám.

 Blog

5 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu