Ako jeden človek dokáže zmeniť život =39. časť (Garden párty 1.)

Veci si zložili v hosťovskej, kde boli nachystané matrace a nafukovačky pre prípad, že by išiel niekto spať.

"Pekne to tu máte." pochválili Sebyho kamarátky dom a záhradu pripravenú na garden párty.
"Kľudne sa ponúknite. Dajte si čokoľvek na čo máte chuť."
"Rony doniesla som chlebíčky." pristúpila Maťa a ukázala na krabicu v kuchyni na stole.
"Ja som priniesol nejaké fľaše." povedal Mišo.
Usadili sme sa pri bazéne, na lehátkach alebo niektorý na hojdačke.
"Kľudne aj do bazéna môžete ísť. Cíťte sa ako doma."
"Kráska moja." prisadol si ku mne na trávu môj miláčik.
"Áno krásavec môj?" naklonili sme sa k sebe a pobozkali sa.
"Ľúbim ťa." pošepol mi do ucha akoby to bolo najväčšie tajomstvo, ktoré nemal nikto okrem mňa počuť, "si to najkrajšie čo ma v živote stretlo." objal ma okolo pliec a pozeral na mňa tými jeho nádhernými očkami. Ostali sme len ja a on. Dvaja ľudia, ktorý sa ľúbia, ktorý sú šťastný, že majú jeden druhého. Vyparil sa bazén, dom, všetka výzdoba aj so záhradou dokonca aj Sebyho kamaráti zmizli. Ostali sme len my.
"Aj ja ťa ľúbim, ani si nevieš predstaviť aká som šťastná, že ťa mám. Si dôvod prečo sa mi oplatí ráno vstať z postele."
"Ľúbim ťa najviac na svete."

Do reality ma vrátilo zvonenie mobilu.
"Volá ti Dominika." povedala Majka, ktorá sedela najbližšie k mobilu. Neochotne som sa postavila a zdvihla som hovor.
"Čo ste sa stratili?" opýtala som sa namiesto pozdravu.
"Ako vieš?" opýtala sa prekvapene.
"Poznám Peťa už nejaký ten rok a viem, že nemá zmysel pre sprievodcu."
"Tak kade máme ísť? Sme pri nejakých kopcoch či čo to je a je tu aj tribúna a nejaká krčma z nápisom "Moto pub"." ostala som mierne zmätená, lebo som nemala ani šajnu o tom kde sú.
"Čoo? Neviem, počkaj dám ti Sebyho." podala som mu mobil a on jej dal inštrukcie ako sa dostať ku mne.

"Welcome to my garden party." privítala som mojich naj milovanejších keď sa konečne dotrepali.
"Rony ako si opeknela." polichotila mi Vanda. Prešli sme na dvor, kde som každému naliala šampanské a pripili si na zábavu. Pustili sme hudbu hlasnejšie a zábava sa mohla začať.
"Nechcete si niekto zahrať vodný volejbal?" opýtal sa Kamil, keď sa zložili, prezliekli do plaviek a keď som s pomocou môjho zlatíčka predstavila mojich kamarátov jeho.
Pár ľudí sa ponúklo a pripojili sme sa aj ja so Sebym. Ako som očakávala dlho ma to nebavilo tak som sa pripojila k Vande, Vladovi, Dominike, Mišovi a Zuzke, ktorý hrali poker. Hru mali rozohranú tak som len tak niekomu poradila, ale inak som bola nemý pozorovateľ.

"Zlato nejdeš si zatancovať?" vyzval ma Seby neskôr. Chvíľu pred tým vyliezol z vody a kvapky mu stekali po jeho krásne vypracovanej a opálenej hrudi. Tancovali sme na pieseň Gives you hell. Pridali sa k nám ďalší.
"Rony môžem s tebou hovoriť?" vytiahla ma po pesničke Majka zo Sebyho náručia.
"Čo zlatko?" pozrela som na ňu z otáznikom v očiach.
"Neviem ako mám začať."
"Je to niečo vážne? Naháňaš mi strach." nahodila som mierny úsmev, pretože som nevedela čo mám očakávať. Hľadala som nejakú stopu v jej očiach, ale nič o čo by som sa zachytila som nenašla.

 Blog

5 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu