Domou som prišla najrýchlejšie ako som mohla. Mama mala zbalený kufor.
"Na koľko tam ideme?" opýtala som sa.
"Neviem. Na koľko bude potrebné. Choď sa zbaliť a ideme. Zobrala som si oblečenie, kozmetiku a notebook. Bolo deväť hodín keď sme vyrazili. Sadla som si na zadné sedadla. Vedela som, že budem spať. Nechápala som prečo nepočkáme do rána. Mama mi povedala len, že ujo Fero mal nehodu na motorke a že je v nemocnici. Pokúšala som sa nemyslieť na najhoršie, ale nebolo to jednoduché. S Ferom a bratrancom Peťom som prežila kus detstva. Každé prázdniny som bola u nich. Chodili sme na ryby, hrávali sme futbal, chodili na huby, čučoriedky a do Tatier na túry. Boli to krásne prežité chvíle. Od toho času milujem futbal. Hrávala som ho aj v Bratislave, ale babské družstvo sa zrušilo a do chalanského ma zobrať nechceli. Tak som si občas na telesnej s chalanmi zahrala. Inak sme hrávali stolný futbal. Po pár minutách som zaspala.
Zobudila som sa až na mieste pred Ferovým domom. Otvorila nám teta Betka. Objala ju najprv mama a potom ja. Zobrala som si kufor a odniesla som si ho do izby ktorú nám teta Betka nachystala. Nazrela som do Peťovej izby, ale spal tak som išla ľahnúť si.
Zobudila som sa okolo desiatej. Obliekla som sa a išla do kuchyne. Všetci sedeli za stolom a bez slova raňajkovali.
"Dobré ráno." pozdravila som ich. Odzdravili, ale inak nikto nič nehovoril. Vzala som si bábovku, naliala som si do pohára mlieko a naraňajkovala som sa.
"O koľkej pôjdeme do nemocnice?" opýtala som sa, keď som sa najedla.
"Od druhej do šiestej sú návštevné hodiny." povedala teta Betka. Keď nikto nič nehovoril išla som do izby. Zapla som si notebook a pozrela som sa na facebook, či mi niekto nieča napísal. Mala som jednu žiadosť priateľstva od Sebastián Grey. Prijala som ho. Odpísala som na dve správy, ktoré mi prišli.
Napísal mi Sebastián Grey: Ahoj, ako je na východe?
Rony Piercová: Ahoj, ale tak nikto nič nehovorí, všetci sú smutný a aj ja.
Sebastián Grey: A čo sa vlastne stalo?
Rony Piercová: Viem len to, že ujo išiel na motorke, havaroval a teraz je v nemocnici.
Do izby vošiel bratranec Peťo.
"Nejdeš so mnou von?" opýtal sa ma smutným hlasom.
"Hneď len sa odhlásim."
Rony Piercová repáč, ale musím isť off.
Odhlásila som sa, vypla notebook a išla som sa trochu upraviť.
Kráčali sme po ulici.
"Čo sa vlastne stalo?" opýtala som sa ho.
"Išiel z práce domou na motorke. Bol kúsok od dediny keď dostal mikro spánok a vrazil do stromu. Zlomil si ruku a nohu. Že vraj nič vážne okrem tých zlomenín. Teraz by mal byť v umelom spánku aby ho to moc nebolelo. Po operáciach ho ale preberú."
"To je hrozné a kedy budú tie operácie?" opýtala som sa.
"V priebehu týždňa. Akurát teraz niekedy som chcel prísť k vám a stalo sa toto.
"Neboj sa, nebude to zlé. Určite, cítim to." utešovala som ho.
"Viem, ale bude to ťažké kým sa neuzdraví."
Zmeňme radšej tému. Frajerku máš?" opýtala som sa. Peťo je odo mňa starší o dva roky. Je ako môj starší brat, ktorého nemám. Tak isto ako ja je jedináčik s tým rozdielom, že má oboch rodičov.
"Mal som asi tri mesiace dozadu, ale neklapalo to tak som to skončil." povedal
"Naozaj? Ako zo, že o tom neviem?"
Tak to ja neviem." trochu sme sa zasmiali. "A čo ty máš niekoho?
"Teraz nie. Chodila som s jedným, ale potom čo som sa s ním vyspala mi povedal, že ma neľúbi a že je koniec."
"To naozaj?"
"Naozaj. Spoznali sme sa na diskotéku. Rýchlo sme sa dali dokopy. Nič som o ňom nevedela a to bola ta najväčšia chyba a ešte aj to, že som sa s ním vyspala. " povedala som smutným hlasom. Stále ma to vo vnútri bolelo, pretože som ho naozaj ľúbila a to bola tiež chyba.
"To mi je ľúto a inak nemáš nikoho?"
"Teraz ako sme sa priťahovali na dedinu som spoznala jedného fajn chalana. Celkom si s ním rozumiem a tak, ale nechcem isť do vzťahu rýchlo. Nechcem sa sklamať zas v láske." povedala som.
"Veď hej chápem ťa. Ani ja nechcem isť do vzťahu bezhlavo. Najprv chcem dievča spoznať až potom niečo riešiť.
"Bože, prečo si moja rodina?" opýtala som sa, ale nečakala som odpoveď.
"To sa aj ja niekedy pýtam a odpoveď nemám." naraz sme sa zasmiali. je pravda, že Peťo sa mi páči, ale len v rámci možnosti. Ako chalan je dosť pekný, een sme rodina tak to nijako neriešim. takého chalana aký je on by som chcela. preto hovorievam, že prečo je moja rodina
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.