„Naozaj.“
„Tak to je jaké dobré.“ Povedal Zdeno.
„Mi sme nič také nemali.“ Povedal Teo.
„No v tom mám ja výhodu. Pred tým to bolo také blbé lebo sme nemohli chodiť na všetky diskotéky, ale teraz je to iné.“
„Ukáž ho.“ Povedal Palo. Podala som mu občiansky a udivene sa naňho pozrel.
„Vyzerá ako pravý.“ Skonštatoval Teo.
„Veď o to ide, že je ako pravý. Vlastne všetko je tam napísané správne až na rok narodenia.“ Povedala som.
„Ty si sa narodila 10.10.?“opýtal sa Palo.
„Áno, prečo?“
„V ten istý deň má narodky aj Šimon.“ Povedal Zdeno.
„Fakt?“ neverila som.
„Naozaj.“ Povedal Zdeno.
„To je aká náhoda.“ Povedala som a pozerala som smerom k Šimonovi. „Nie je škaredý.“ Pomyslela som si. „Len keby nebol taký, neviem to nazvať.“ Dokončila som myšlienku.
„Kam to pozeráš?“ opýtal sa Palo.
„Kam asi? Na nášho Casanovu.“ Povedal Zdeno.
„Casanovu?“ nechápala som čo tým myslí.
„To je na dlhšie.“ Povedal Zdeno.
„Keď si začal tak to láskavo dokončí.“ Povedala som.
„No proste má všetky baby, ktoré sa mu páčia. Preto ho voláme Casanova.“ Vysvetlil mi to Zdeno.
„Nie je s nim reč.“ Povedal Peťo keď si k nám prisadol.
„Idete hrať futbal? Opýtal sa po chvíli Peťo.
„Ako to, že má všetky baby, ktoré chce?“ Nechápala som stále.
„Kašli na to.“ Povedal Palo.
„Halóóóó, opýtal som sa niečo.“ Povedal hlasnejšie Peťo. Chalani sa postavili a išli hrať ten futbal. Po chvíli ma to už nebavilo tak som išla k baru. Objednala som si whisky a pozerala som sa na ľudí, ktorý sa na parkete zabávali a tancovali.
„Nejdeš tancovať?“ opýtala som sa Šimona, ktorý sedel vedľa mňa pri bare. Neodpovedal a ani sa na mňa nepozrel. Myslela som, že ma nepočuje tak som sa ho to opýtala hlasnejšie, ale ani po tom nereagoval. Tak som ho chytiala za rameno. Myslela som, že je zamyslený. Chcela som otázku zopakovať,a le vyhŕklo z jeho úst:
„Daj mi pokoj a vypadni!“ povedal nahnevane a zároveň agresívn. Bol z neho cítiť alkohol. Pozrela som naňho z otvorenými ústami. Nechápala som ako mi mohol tak nahnevane povedať to čo povedal. Chvíľu som tam ešte sedela, ale keď ma ignoroval rozhodla som sa, že tam už nemám čo robiť a odišla som. Nikomu som nič nepovedala, len som si vzala kabelku a išla som. Nevedela som kam idem, len som išla rovno. Na ulici nebolo žiadneho tvora. V niektorých oknách domov sa ešte svietilo aj napriek tomu, že už bolo niečo po polnoci. Nevšímala som si to a kráčala som ďalej. Zastavila som sa pri večierke, ktorá bola ešte otvorená. Vošla som dnu. Nevedela som čo si kúpiť tak som sa rozhliadla po malom obchodíku. Zrak mi spadol na fľašu vodky. Kúpila som si ju a ešte kofolu. Neďaleko večierky bola lavička na ktorú som si sadla. Otvorila som vodku a napila som sa akoby to bola voda. Zapila som to dvomi glgmi kofoly.
Zobrala som do rúk mobil. Vytočila som Katkine číslo, ale mala vypnutý mobil tak som zavolala Dominike.
„Ahoj.“ Pozdravila som ju keď zdvihla.
„Ahoj.“ Odzdravila.
„Neruším?“ opýtala som sa.
„Po pravde rušíš.Zlatko prepáč som s Vladkom. Zajtra, hm poobede ti zavolám a vysvetlím ti to. Musím končiť. Maj sa, pá.“ Dokončila monológ a zložila. Z jej hlasu som vycítila, že sa dobre zabáva a má aj čo to vypité. Vložila som mobil do kabelky a zas som si odpila. Vypila som polovicu fľaše. Potom som išla „domou“. Pri dverách som zistila, že nemám kľúče a na zazvonenie bolo neskoro. Mama a teta Betka už spali. Za Peťom pre kľúče som už nemala silu. Sadla som si na schody pred dverami, oprela si hlavu o dvere. Dlho netrvalo a zaspala som.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
zeriavka
8. 12.decembra 2010 12:08
kedy sa dozvieme prečo môže mať všetky baby?
Napíš svoj komentár