"Ale Rony takto nehovor! Mala si ťažký život, hlavne kvôli tomu čo sa stalo keď sa tvoji rodičia rozviedli. Dlho si sa z toho dostávala. Je to pochopiteľné." povedala Katka.
"Možno to je pochopiteľné, ale bola som sebecká lebo som myslela vždy na seba. Nemala som len ja nejaké problémy,a le aj vy. Napríklad keď ti zomrela babka. Bola som na pohrebe? Nie nebola. Bola som nešťastná, že ma otec opustil hoci to bolo už dva roky staré. Bola som sprostá a myslela som len na seba. Nevšímala som si ako si trpela. Bola som zaslepená vlastnou bolesťou a stratou, že som si nevšímala vaše problémy. Pritom tvoja babka bola jedna z najužastnejších ľudí na tomto svete. Vždy sa snami zabavila keď sme boli na vašej chate."
"Hej Rony." zastavila ma v rozprávaní Dominika. Pozrela som sa nesmelo na ňu. "Máme ťa radi takú aká si. Berieme, že si sa nesprávala práve najlepšie, ale to už neodčiníš. Jasné? Môžeš nám to, ale oplatiť v budúcnosti."
"Presne ako Dominika povedala čo bolo, bolo už neodčiníš, ale budúcnosť zmeniť môžeš. Tak ži tak aby si sa o tri roky nemusela pozrieť do minulosti zo sklopenými ušami a stiahnutým chvostom a zistiť, že si sa k niekomu nesprávala tak ako by si zaslúžili. Vedz, že mi teda hlavne ja budem pri tebe stáť až kým ma prestaneš baviť." povedala Katka.

Museli sme sa o tom všetkom porozprávať, neviem či bol správny čas, ale okolnosti to tak zariadili. Musela som im povedať ako mi je to ľúto, že som na nich kašlala a pozerala len na seba. Bola som vždy stredobodom pozornosti. A ak som si ich moje najlepšie kamarátky chcela ustrážiť a neostať sama, musela som sa im ospravedlniť. Teda nemusela, ale chcela som. Nevydržala by som už dlho takto a myslím si, že ani oni. Aj keď tvrdili, že to bolo v pohode viem, že nebolo. Iste by to každému vadilo, ale oni nič nepovedala a všetko vydržali. Zato majú u mňa veľký obdiv.

Okolo deviatej sme dorazili do Bosorky. U nás doma sa začala poriadna párty. Dlho som nevidela maminu takú šťastnú a uvoľnenú. Oblečená a namaľovaná bola veľmi pekne. Skoro som ju nespoznala. Musí sa v jej živote niečo diať. Niečo dvôležité o čom mi zatiaľ nepovedala. No nechcela som vyzvedať. Ak bude chcieť povie mi to sama. Ani ja som jej nepovedala o Sebym a vlastne ani o tom, že Peťo možno príde. Ľudia, teda mamininy hostia sa začali schádzať už o siedmej. Do ôsmej tu boli vraj všetci pozvaný.

Podnik nebol plný, zadná časť bola, ale kedy nie? Sadli sme si k stolu, ktorý bol blízko barového pultu. Sebyho som si všimla hneď ako sme vošli dnu. Vymenili sme si úsmevy a pohľady.
Objednali sme si a začali sa baviť.
"Ahoj kráska." pozdravil ma Seby keď prišiel k nášmu stolu. Vymenili sme si nežné bozky a potom sa zvítal aj z ostatnými.
"Ako sa má moja kráska?" opýtal sa ma len čo si objednal a sadol si vedľa mňa. Pohľadom som prešla po Katke, Dominike a Vladkovi akoby som v nich hľadala odpoveď.
"Musím sa s tebou porozprávať."
"O desiatej končím a budem už len tvoj." dal mi pusu a odbehol do zadného priestoru zrejme za jeho kamarátmi. Zbadala som tam Luciu ako flirtuje zo Sebym. Ukázala som ju babám.
"Rony, do kedy to bude?" opýtala sa Katka.
"Čo?" nechápala som jej otázku.
"Kašli na ňu. Seby ľúbi teba." povedala Dominika.
"Ako to môžeš vedieť?"
"Je to na ňom vidieť. Tak isto ako na tebe. Žiaria vám oči, iskrí vám v nich. Hlavne keď sa na seba pozeráte." povedala Dominika.
"Nemáš dôvod žiarliť." pridal sa Vlado.
"Lenže keď sa bojím, že prídem o človeka, ktorého ľúbim."
"Rony počúvaj ma!" povedal prísne Vlado. "Chalani nemajú radi ak im frajerka nedôveruje, hej existujú chalani, ktorý sú svine, ale podľa toho ako sa správa je z teba celý bez seba. A poď tancovať." vytiahol ma tak som išla.
Dvadsaťdva hodín odbilo akoby niekto mávol čarovným prútom. Lenže Sebyho nebolo a ani Lucie ako som sa poobzerala po podniku. Začala som byť nervózna a mala som aj pochybnosti, našťastie tie sa po chvíli rozplynuli len čo som ho zahliadla ako sa blíži ku mne.

"Rony, tu pred tvojimi priateľmi ti chcem povedať, že ťa ľúbim. Možno je to neskoro, ale radšej ti poviem, že ťa ľúbim neskoro akoby to nemalo byť nikdy." podal mi ružu, ktorú mal dovtedy schovanú za chrbtom. Nemohla som sa na žiadne slova zmôcť len sme sa pobozkali.

 Blog
Komentuj
 fotka
flagrantine  5. 4. 2011 16:51
až kým ma prestaneš baviť...? čudná fráza
Napíš svoj komentár