Otvorila som dvere a v nich stál on. Krajší ako včera.
"Čo?.. Čo tu robíš?" vykoktala som zo seba.
"Objednala sis snídaně na pokoj?"
"Áno, ale prečo mi je nesieš ty?" Nechápala som čo tu robí. On. Pri mojej hotelovej izbe.
"Jsem tu na brigádě." odvetil pohodovo.
"Vážne?" nemohla som uveriť jeho slovám.
"Opravdu. Ať ti chutná." obrátil sa a chystal sa nastúpiť do výťahu.
"Počkaj!" vybehla som z izby len v nohavičkách a voľnom tričku.
Postavil sa medzi výťahové dvere aby sa nezavreli.
"Jo?" opýtal sa. V zápäti som zabudla, čo som mu chcela povedať.
"Nóóó, chcela som sa ti ospravedlniť za včerajšok." srdce mi bilo akoby chcelo vyskočiť z hrude. "Vybehla som na teba."
"Jaj, no to je v pohodě. Zasloužil jsem si." usmial sa. Tak krásne sa usmieva. Opätovala som mu ho.
"Fajn." povedala som a dvere výťahu sa zatvorili. Po raňajkách som sa išla pozrieť čo robia rodičia. Zaklopala som na ich dvere, ale nikto sa nehlásil tak som sa išla pozrieť, či nie sú v jedálni. Bolo tam už len pár ľudí, ale nikto známi tam nesedel.
Rozhodla som sa teda, že pôjdem k bezénu chytiť trochu bronz. Bolo tam dosť veľa ľudí. Deti sa bláznili vo vode, špliechali na seba vodu, ležali na lehátkach alebo si hádzali nafukovaciu loptu.
Po chvíli ma to lehnenie prestalo baviť tak som sa išla prejsť k moru. Tu bolo už menej ľudí, čo mi aj vyhovovalo. Nepotrebovala som mať na sebe zvedavé pohľady. Prešla som až ku skalam, kde som bola včera. Sadla som si na njvyšiu skalu a pozorovala som more. Úplne som vypla. Nemyslela som na nikoho a na nič.
Po obede som konečne stretla rodičov. Ležali pri veľkom bazéne na lehátkach.
Usmievala som sa na nich už z diaľky.
"Kde si bola?" opýtala sa ustarostene mamina.
"Prejsť sa."
"Prečo si nám nedala vedieť?" z rozčúleným hlasom sa ma opýtala.
"Lebo ste neboli ani na izbe, ani v jedálni."
"Ešteže nám tam ten mladík povedal, že si išla smerom na pláž. Už som chcela volať policajtov." Obzrela som sa, aby som vedela akého mladíka ma na mysli. Myslela toho chalana z dešného rána.
"Nestresuj." povedala som a vybrala som sa do hotela.
"Půjdeš večer na pláž?" zastavil ma ten chalan, keď som vchadzala do haly hotela.
"Čo tam bude?" opýtala som sa prekvapene.
"Beach party." usmial sa zvodným úsmevom.
"Možno sa ukážem." odvrkla som takmer bez záujmu. Teda chcela som aby to tak vyznelo.
"Kam jdeš?" dobehol ma k výťahu.
"Prezliecť sa."
"Nač?" začal vyzvedať.
"Lebo mi je teplo." odvetila som a prevrátila som očami.
"Tak si neoblíkej černé barvy." začal mi radiť.
"To je moja vec." povedala som mierne podráždene.
"Nechceš se jít projít?" pre zmenu zmenil tému aby som ho neposlala kade ľahšie.
"Veď robíš."
"Už končím." položil tácku s pohármi na recepčný pult.
"Tak môžeme." usmiala som sa na neho zvodným úsmevom.
"O deset minut?" opýtal sa.
"Môže byť." Rýchlo som sa osprchovala, teda iba som sa opáchla studenou vodou aby mi nebolo tak teplo.
Obliekla som si hnedé tielko, šortky tyrkysovej farby a obula si šlapky. Vlasy som si prečesala a dala do gumičky. Na oči som si dala čiernu linku, špirálu a vyrazila som. Cestou som si nasadila okuliare.
Už ma čakal prezlečený pri recepcií. Rozprával sa s recepčnou. Len čo ma zazrel išiel mi naproti.
"Mimochodom som Dávid." predstavil sa mi. Podal mi ruku a pobozkali sme sa na líce.
"Ja som Dominika." vyšli sme von z hotelu smerom k budovam.
"Vím."
"Odkiaľ?"
"Tvoji rodiče tě hledali."
"Vlastne hej, mamina mi to hovorila." usmiala som sa.
"Jaká jsi pěkná." polichotil mi. Zacítila som na tvári miernu červeň tak som sa radešj pozrela na druhú stranu. Kým som sa upokojila povedala som mu aby nepreháňal.
"Nepřeháním."
"Tak ďakujem."
"Nemusela ses kvůli mně tak obléci."
"Nenámyšľaj si!" zasmiali sme sa a štuchla som do neho.
venované @katuska8808
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
1
luna13
14. 6.júna 2011 21:35
nedočkavo čakám na ďaľšiu časť
3
ďakujeee som taká rada, že si mi ju venovala. Ani neviem, prečo mi to spravilo toľkú radosť Ale veď je dobré tešiť sa z maličkostí No a k príbehu: Veľmi sa mi páči táto časť. No teda aj táto časť ale myslela som celá tá "kapitola" s Dominikou. Ak by si mohla, spraviť ju takú dlhú bola by som veľmi rada. A ešte raz ďakujem
4
@Katuska8808 no som rada, že som ti urobila radosť a k príbehu: no niečo vymyslí, lebo nápady na osobu Rony mi nejako dochádzajú, tak pridávam aj pohľady jej dvoch kamaratiek Dominiky a Katky, určite bude viac častí, ktoré sa budú týkať z ich pohľadu
Napíš svoj komentár