Išli sme sa prejsť medzi domy. Rozprávali sme sa o všetkom možnom.
"Proč jsi taková smutná?" opýtal sa po chvíli.
"Nie som." snažila som sa o presvedčujúci úsmev, ale nevyšiel.
"Ale jsi. Vidím každý den lidi, kteří jsou šťastný, usměvavý, baví se, ale u tebe jsem ještě takový šťastný úsměv neviděl. Proč?"
"To sa ti len zdá." snažila som sa zahovoriť to, lebo som nemala chuť rozprávať sa o Vladovi a už vôbec nie s ním.
"Pokud nechceš nemusíš o tom mluvit." začal na mňa hrať, že ho to nezaujíma, ale vedela som, že by chcel vedieť prečo som taká smutná.
"Nechcem."
"Ale nebuď smutná."povedal po pár sekundách. Asi uvažoval čo povedať.
"Ako si sa sem dostal?" zmenila som radšej tému.
"Autobusem." odpovedal, ale nemala som na mysli takúto odpoveď.
"Ale nemyslím to tak, ale ako si sa dostal k brigáde?" sformulovala som o niečo lepšie otázku, ale moc mi to neišlo. Jazyk sa mi začal pliesť.
"To je nadlouho." chcel ma odbiť takouto krátku nič nevystihujúcou odpoveďou.
"Mám čas." vyzvala som ho, ale veľmi sa nemal k tej odpovedi.
"Jednou ti to řeknu." nechala som radšej túto tému tak. Čas s ním ubehol veľmi rýchlo. Ani som si neuvedomila ako a už bol o pár hodín neskôr.
"Promiň, ale budu muset jít. Večer je ta párty uvidíme se?" iba som sa usmiala a vošla do výťahu.
Ľahla som si k bazénu na lehátka a užívala si letnú dovolenkovú atmosféru. Od kedy sme sa rozlúčili, stále na neho myslím. Je ta príťažlivý a sexi, napriek tomu, že je Čech. A to jeho telo ani nehovorím. Usmiala som sa pre seba. Čo tam po tom, že nie je Slovák?
V tom sa moje myšlienkové pochody presunuli na Vlada. Čo teraz asi robí? A s kým je? začala som uvažovať. Nie!! Nemôžem na neho myslieť!! Heš, choďte preč dotieravé myšlienky!!
"Ako zlatko?" prisadla si mamina na druhé lehátko. Našťastie jej prítomnosť odohnali myšlienky na Vlada.
"Dobre." povedala som sucho a už vôbec nie presvedčivo.
"Nechceš sa mi s niečim zdôveriť?"
"Ani nie." viem, nemala by som jej tajiť rozchod s Vladom. Určite by bola aj ona aj tatino zo mňa sklamaný. Lebo si Vlada až moc obľúbili. Hlavne tatino. Bral ho ako svojo syna, ktorého nikdy nemal. Bolo mi to aj ľúto, že som to pokazila, ale nebola to len moja chyba. Poviem im to, ale neskôr.
"Pôjdeš s nami večer na plavbu loďou?" vytrhla ma z krátkeho zamyslenia.
"Išla by som, ale už som dohodnutá, že pôjdem na pláž."
"A s kým?" ostala prekvapená. Hups, som jej ani nepovedala, že sa bavím s tým mladým čášnikom.
"S tým mladým čášnikom." nechcelo sa mi jej o tom hovoriť.
"Nie že urobíš nejakú blbosť. Doma ťa predsa čaká Vladko." po týchto slovách mi v hrdle narástla obrovská hrča, ktorá hneď aj zmizla.
Obliekla som si mini šaty, ktoré som si kúpila minulý rok s Rony a Katkou. Ja som si kúpila biele, Rony hnedé a Katka s farebnými kvietkami. Musím im dať vedieť, že som v poriadku, ale až neskôr.
Nachystala som sa a okolo desiatej som vyrazila z hotela.
Na pláži to už žilo. Boli tam väčšinou mladý. Dávida som si všimla ako prvého. Jediný vyzeral naozaj bohovsky. Všimol si ma, Oblečené mal len zelené kraťase a hruď mal holú. Zakýval aby som išla za ním. Pre istotu som sa pootočila, či volá naozaj mňa. Pristúpila som k nemu a zoznámil ma zo svojimi kamošmi. Zabávali sme sa až do skorých ranných hodín. Dlho som sa takto neodviazala.
Možno ma držalo pri zemi to, že som nebola voľná, ale teraz som si voľnosť vychutnávala plnými dúškami. Ani som si neuvedomila a ocitla som sa ako sa bozkávam s Dávidom. Jeho bozky boli iné ako Vladove. Vášnivé, sexi a elektrizujúce zároveň.
Vtedy som si uvedomila, že hoci srdce stále patrí Vladovi. Rozum mi radí aby som zabudla a užila si život dokiaľ môžem.
****
pokračovanie už čoskoro
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
katuska8808
17. 6.júna 2011 10:50
Veľmi ti ďakujem za tieto nové časti aspoň trošku sa odreagujem. A samozrejme je to dobré len sa mi to zdá nejak skoro. Ale keď vezmeme do úvahy, že má zlomené srdce, tak je to celkom aj pravdivé. Veľa krát som sa stretla s tým, že človek sa ľahko namotá na druhého, keď je čerstvo po rozchode alebo niečo podobné.
2
@katuska8808 no ako je tam aj napísane, srdce patrí Vladovi, ale rozm jej radi aby zabudla a žila ako keby to bol posledný deň ale neviem, či by som si ja niečo takéto začala tak skoro od rozchodu, ale ľudia su všelijaky...
Napíš svoj komentár