Odpísala som:
Šimon je ten z východu, iného ani nepoznám
No tak keď tam je ten Dávid tak sa nemáš čo sťažovať
Zo Sebym som sa pohádala kvôli Lucii, pretože tvrdil, že je fajn a potom ju obhajoval a obraňoval. Nahnevalo ma to. Potom sme sa pohádala aj kvôli Šimonovi. Začal na neho žiarliť viac trávim s nim viac času ako je potrebné, ale to že sme boli spolu furt celý deň to nevidel. Začalo nám ta vzájomnosť prekážať viac ako sme si mysleli. Možno ešte nie je ten čas aby sme trávili spolu všetok voľný čas. Neviem čo si o tom mám myslieť. :/ Už sú to dva dni čo som ho nevidela a nekomunikovala som s ním. Chýba mi, ľúbim ho, ale žiarli bezdôvodne. Šimon je LEN kamarát. Nikdy by som Sebynkovi tak neublížila a predsa mi neverí. Aj som si kvôli tomu poplakala, ale Šimon ma utešil a rozveselil. V jeho prítomnosti sa nedá byť v depke, či zlej nálade.
A uži si to s Davom. Musíš sa rozptýliť! Si predsa na dovolenke, ale v rámci možností jasné?!! Nie aby si urobila nejakú blbosť, vieš na čo myslím ... A nemyslí nato koľko ich mal pred tebou a koľko ich ešte bude mať, užívaj si Po príchode ťa chcem vidieť šťastnú a s úsmevom na tvári.

Medzi tým čo som jej odpisovala sa odhlásila, tak som sa offla aj ja a išla pozrieť kto čo porába.
Šimon s Peťom si púšťali to lietadlo na ovládanie. Maminka sedela v obývačke. Bola nevšedne krásna. Bola aj pred tým pekná, ale od kedy chodí na služobky do zahraničia je ešte oveľa krajšia. Nohy mala vyložené na stolíku a na nich položený notebook. Keď ma zazrela prichádzať sklopila ho, aby som nevidela, čo ma spustené.
"Čo robíš?" sadla som si do kresla a schytila nejaký časopis, ktorý bol pohodený na stole. Chcela som pôsobiť, že ma nezaujíma, čo robí na notebooku, ale pravda bola presný opak.
"Prácu do roboty.".. Jasné.- pomyslela som si a preto to predo mnou skrýva. Začala som listovať módny časopis.
"Zlatko, rozmýšľala som. Budeš mať narodeniny, nechceš oslavu?" Stratila som záujem o časopis a sústredila som sa na mamininé slová.
"Jasne, chcela." venovala som jej úsmev.
"Dobre, tak na konci leta. Môže byť?" súhlasne som kývla, že je to skvelé. Dala mi len pokyny, že jej mám na papier napísať zoznam ľudí s kontaktom na nich, ktorých tam chcem mať.

Chcela som a vybehla som na terasu za chalanmi. Oznámila som im správu, ktorá ma úplne najviac potešila. Chcela som správu oznámiť aj Katke, ale nedvíhala mi telefón.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár