"Rony, zlatko máš návštevu." zakričala na mňa od schodov mamina.
"Idem." opláchla som si tvár. Mala som ju spotenú od tepla. Vlasy mi stáli tak som sa na rýchlo prečesala, aby si ma nikto nezmýlil zo strašidlom. Trochu som sa nastriekala jemnou voňavkou a zbehla som dolu po schodoch.
V obývačke na pohovke sedel Seby. Usmial sa na mňa a pozdravili sme sa. Pristúpila som o pár krokov bližšie k nemu. Kreslo som si prisunula bližšie k nemu. Sadla som si a čakala som čo povie. Nemala som chuť začať rozprávať prvá. Predsa on prišiel za mnou. Bol ticho a pozeral do zeme. Ani kútikom oka na mňa nepozrel. Vyzeral, že je dosť v rozpakoch. Keď sa na mňa pozrel jeho pohľad vyzeral smutne a zo strachom.
"Prepáč mi." vyšlo z jeho úst ospravedlnenie. "Mrzí ma to všetko." z jeho očí sa dalo ľahko vyčítať bolesť. Nevedela som čo povedať. Prekvapil ma. Zrejme vedel, že nič nepoviem tak pokračoval: "Viem, že som ťa sklamal. kebyže vieš ako ma to mrzí a trápim sa kvôli tomu." pozrel mi do oči, jeho pohľad bolo hlboký a prebodával ma ním. Oči sa mu zaleskli a jedna slzička mu vykotúľala sa z oka. Nevenoval jej pohľad, zato ja som zaostrila zrak práve na tu slzu.
"Čo chceš?" opýtala som sa povrchne. Prekvapilo ho akým tónom som sa opýtala tu otázku, aj ja som ostala sebou šokovaná.
"Veľmi ma mrzí to ako som obhajoval Luciu. Mal som ju rád. Strávil som s ňou celý život. Hlavne detstvo. Bral som ju ako sestru a najlepšiu kamarátku zároveň. Nemyslel som si, že je taká ako si vravela. Bol som zaslepený. Veľmi ma to mrzí." sklopil zrak a zahľadel sa von oknom. Výraz tváre mi napovedal, že to čo hovorí myslí vážne. Postavila som sa. Nevedela som čo urobiť, povedať, ako sa zachovať. Srdce mi našepkávalo ODPUSŤ, rozum ODMIETNI. Pristúpila som k oknu a zahľadela som sa na oblohu. Nebolo vidieť ani mráčik. Rozmýšľala som ako sa zachovať. Musela som nad tým pilne rozmýšľať aby moje rozhodnutie bolo to najlepšie. Mám mu dať šancu? povedala som si v hlave. Veď nič také strašné zase neurobil,a le veril jej namiesto mňa. Ale to sa dá pochopiť veď ju pozná oveľa dlhšie ako mňa. Postavil sa, že odíde. Pristúpila som pred neho. Ostal prekvapený. Pozrel na mňa. Jeho pohľad bol naozaj smutný. Stískalo mi srdce od bolesti.
"Odpustíš mi? Pochopím ak..." nemohla som dovoliť aby dohovoril. Prst som mu položila na pery. Nechcela som stratiť ďalšieho chlapa, ktorého milujem. Chytila som ho za tričko, vykúzlila som na neho úsmev a pobozkala som ho. Bozk mi opätoval. "Ďakujem." pošepkal medzi bozkami. Naše bozky boli krásne, vášnivé a pery mal sladké ako vždy. Dokonca ešte sladšie. Priahla som po nich ako ťava po vode na púšti. Potrebujem ho k svojej existencií. "Potrebujem ťa ako vodu." pošepkala som medzi bozkami a venoval mi šťastný úsmev, ktorý urobil šťastnou celé moje ja.
"Milujem ťa." odtiahol sa na chvíľu odo mňa. Následne som ho pritiahla k sebe a pobozkala ho. "Aj ja teba." dodala som medzi bozkami." Opreli sme sa o stenu. Bozkával ma na krku. Nežne, ale vášnivo zároveň. Naskočili mi po celom tele zimomriavky a zježili sa mi chlpy všade kde sa len dalo. Pozrela som sa na neho a zbadala ako mu úsmev a oči žiaria šťastím. Takýto sa mi páči ešte viac.- pomyslela som si. Doslovne to medzi nami začalo iskriť.
Bola som nalepená na stene a Seby o mňa opieral celé svoje telo. Neprekážalo mi to. Chcem ho teraz, tu a navždy.-prebehlo mi mysľou. Akoby prečítal moje myšlienky, začal mi vyzliekať tričko. Nebolo to zrovna najvhodnejšie miesto v dome.
"Tu nie." pošepkala som. Chytila som ho za ruku a ťahala som ho za sebou po schodoch do izby. Zamkla som dvere, aby nás nikto neprichytil.
Pritlačil ma o dvere, udrela som sa o dvere, ale to nebolo v tu chvíľu podstatné.
"Au." síkla som. Odtiahol sa. "Prepáč." ospravedlnil sa. Nepotrebovala som ospravedlnenie. Pritiahla som ho. Vyzliekol mi tričko. Ostala som stáť len šortkách a v podprsenke. Bozkával ma vášnivo na perách a potom prešiel na krk. Šteklilo a vzrušovalo ma to zároveň.
Pokúsila som mu vyzliecť tričko, ale bez jeho asistencie by to neišlo tak ľahko ako som si predstavovala. Nadvihol ma, objala som ho nohami a pokračovali sme v bozkávaní. Premiestnili sme sa k posteli, narazili sme na ňu, následne zakopol o roh postele a zjajkol. Začala som sa chichúňať. Za odplatu ma začal štekliť po brušku. Odpútala som jeho pozornosť do šteklenia bozkom. Boli to ešte rýchlejšie, vášnivejšie a náruživejšie bozky. Rozopla som mu opasok a následne gombík na rifľoch. V tom niekto zaklopal na dvere zo slovami: "Rony si tu?". Bol to Peťo. "Zabijem ho!" povedala som nahnevaná, Sebyho to pobavilo a začal sa chichúňať.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
luna13
21. 6.júna 2011 10:51
hm...zaujímavý koniec
Napíš svoj komentár