Ako jeden človek zmení život.=54. časť (Asi som mu zlomila srdce, ale mám ho rada. Ako kamaráta.))

"Počkaj chvíľu." povedala som bratrancovi a zliezla zo Sebyho. Začala som hľadať tričko. Kam ho hodil?-pomyslela som si.

Otáčala som sa po izbe. Hodila som na Sebyho jeho tričko. Trochu sa zachichotal. Musela som vyzerať smiešne. Moje tričko som našla hodené za stolom. Obliekla som sa a posadila som sa na posteľ.
"Čo chceš?" opýtala som sa Petra. Kým som si natiahla na seba tričko.
"Môžem vojsť?" opýtal sa a snažil sa otvoriť, našťastie bolo zamknuté takže sa dnu nedostal.
"Teraz môžeš." odomkla som, keď si Seby natiahol tričko na seba.
"Čo tu?... Čo ste robili? Vyrušil som vás? Sorry." chcel sa otočiť na odchod, ale zastavila som ho. Už tu chvíľku prekazil, takže ma zaujímalo, že kvôli čomu.
"Nie, kľudne pokračujte v tom v čom som vás vyrušil."
"Čo si chcel?" nástojila som na svojom.
"Nebudem vás rušiť." usmial sa potmehúcky na mňa, ale ja som na neho naštvane zazrela.
"Peťo ukludni sa." povedal kľudne Seby, "Ja už aj tak idem." postavil sa na odchod. Zastavila som ho rukou aby neišiel. "Zavolám ti." rozlúčil sa vášnivým bozkom a už ho nebolo.
"Čo ste tu robili?" opýtal sa bratranec a šibalsky sa usmieval.
"Čo by sme mali?" snáď si nemyslí, že mu budem vešať na nos, také súkromne veci.
"Snáď si nemyslíš, že ti budem všetko vešať na nos." ľahla som si na postel.
"No tak, nehraj tu na mňa divadielko. Keby ste nič nerobili nenechala by si ma stáť pred dverami." podoprela som sa rukami a nadvihla obočie.
"Nestaraj sa." vyplazila som na neho jazyk. Zbehla som po schodoch do kuchyne.
"Udobrili ste sa?" hlúpejšiu otázku sa opýtať nemohol.
"Čo myslíš?" otvorila som chladničku a vytiahla jablkový džús. "Vy ste chceli..?"
"Prečo jej vykáš?" práve vošiel do kuchyne Šimon. Dnes mu to inak svedčalo. Vlasy mal nagélované a oblečené mal len oranžové kárované kraťase. Hruď mal opálenú. Včera sme strávili väčšinu dňa pri bazéne. Natiahla som si hojdaciu sieť. Šimon mu ju uviazal k plotu a k najbližšiemu stromu. Tan mi dobre tienil, čiže som mala pohodlie zato Šimon ležal na lehátku a opaľoval sa. Za noc mu opálenie sfarbilo do hneda.
"Nevykám." povedal Peťo a pozrel na Šimona ako na šibnutého.
"Tak prečo si jej povedal ´vy ste chceli´?" nechápal stále Šimon.
"Lebo bola v izbe so Sebastianom." Šimon sa trochu nahneval, po týchto slovách.
"Je to pravda?" pristúpil ku mne tak, že bol len pár centi od mojej tvári. Zacítila som vôňu jeho krku. Očami ma začal hypnotizovať. Chcela som uhnúť pohľadom, ale nemohla som tak blízko pri mne stal. Akoby mi chcel dať facku, ale zatiaľ čakal len na moju odpoveď.
"Je, udobrili sme sa." úprimne som sa usmiala. Na jeho tvári som zbadala sklamanie.
"Pre Boha, dúfam, že si si nemyslela, že mi dvaja by sme mohli spolu.." pre istotu som vetu radšej nedokončila. Mykol plecom a zapozeral sa do zeme. Urobil pár krokov dozadu.
"Šimon, toto som nechcela." neuvedomila som si, že ho mojím priznaním zraním. Chcel odísť z kuchyne, ale zachytila som ho zo slovami: "Šim, mám ťa rada, ale Sebyho milujem. Nemôžem si pomôcť. Moje srdce patrí len jemu. Tak ma to mrzí. Nechcem aby si bol smutný. Nechcem ťa stratiť. Si môj kamarát." smutne pozeral do zeme, len kútikom na mňa pozrel. Všimla som si ako mu išla stiecť slza z oka, ale stihol ju utrieť. Za tou prvou nasledovala druhá, ktorá mu stekala po líci. Už ju neutrel, ale utrela som ju ja. Chytila som ho jemne rukami za líca.
"Prepáč mi." zamrmlala som si popod nos. Objala som ho. Iba stál z rukami spustenými pri nohách. Chytila som mu ruky a dala som ich na svoj chrbát, aby ma objal. Svoje ruky som ovinula okolo jeho krku.
"Šim, nevedela som, že.... Prepáč mi." zašepkala som mu do ucha, pustil ma.
"Potrebujem byť sám." odišiel do záhrady. Mala som chuť isť za ním, ale vyhovela som mu a nechala ho samého. Aspoň pre túto chvíľu.




***
venované len a len mojej vernej fanúšičke @luna13

 Blog

6 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu