"Ahoj Rony." pozdravili ma priatelia, ktorý vošli do izby. Boli tu Katka, Peťo, Seby, Šimon, Maťa, Nika, Majka, Kamil, Vanda, Mišo, Tomáš a Lenka.
Jeden cez druhého sa začali vypytovať, takže som nevedela, koho skôr počúvať.
"No tak decká, po dvoch sa chodí na izby pacientov. A nerobí sa taký hluk." vošla do izby rozčúlena sestrička. Naozaj robili náramní hluk, tak sa ani nečudujem, že prišla. Ostali pri mne Seby a Katka. Aj tak ich dvoch som túžila vidieť najviac.
Katka si sadla ku mne na posteľ Seby na stoličku pri posteli.
"Miláčik si v poriadku?" opýtal sa ustarostene Seby a chytil ma za ruku.
"Nebojte sa, som v úplnom poriadku." Začali sa ma pýtať ako mi je, že si musím na seba dávať väčší pozor, že musím viac tekutín piť. Nemohli byť dlho, lebo aj ostatný ma chceli isť pozrieť. Vystriedali ich Peťo so Šimonom a následne aj ostatný priatelia. Každý sa pýtal to isté, či mi niečo je, ako sa cítim, že si musím dávať pozor koľko toho vypijem. Na konci prišla mamina a oznámila mi, že zajtra už pôjdem domou.
Deň bol neskutočne dlhý. Nudila som sa aj napriek tomu, že som prečítala tenkú knihu. Zaspať som nemohla a keď som zapala snívali sa mi sny:
Snívalo sa mi celú noc o otcovi.
Prvý sen bol o tom, že prišiel za mnou do nemocnice s kyticou kvietkov a z veľkým plyšovým slonom. Povedal mi, že sa vrátil naspäť a že už ma viac neopustí.
Druhý sen bol o tom, že som ho stretla v jednej kaviarni a oznámil mi, že budem mať súrodenca. Krátky sen, ale podstatu vystihol.
A tretí sen bol o tom, že ma pozval na jeho svadbu a chcel aby som bola jeho družička.
Nevedela som či tie sny mám brať ako nejaké znamenie alebo to nechať tak.
Mala a vlastne stále mám možnosť stretnúť sa s ním. Polovica zo mňa túži po stretnutí sa s ním, ale ta druhá ho nechce ani vidieť. Musím si to poriadne premyslieť.
Otočila som sa a pozrela na čas. Bolo len pol tretej. Zapla som si ventilátor, ktorý mi včera priniesla jedna milá sestrička. Bolo dusno. Aj okná som mala pre istotu zatvorené aby ten teplý vzduch nešiel do izby.
Infúziu som už nemala tak som sa mohla kľudne prehadzovať zo strany na stranu. Unavená som bola, ale zaspať som nemohla.
Mamina pre mňa prišla spolu so Šimonom v čase obeda. Peťo s nimi nešiel, pretože chcel stráviť nejaký čas s Katkou osamote. Domou sme prišli len čo sme sa zastavili v meste na obede.
Bola som unavená lebo od kedy som sa zobudila tak som nezaspala. Cestou v aute sa mi očká zatvárali, ale nebránila som sa tomu. Nechala som sa vlákať do ríše spánku a snov. No veľa som toho nenaspala, lebo behom desiatich minút sme zastavili pred domom. Šimon mi zobral veci a ja som vyšla do izby. Ľahla na postel a do pár minút zaspala. Zobudila som sa uprostred večera. Vlastne podľa hodín bolo už nad ránom. Prešla som okolo izieb kde spali chalani. Obaja vyzerali, že spia tak som potichu zbehla do kuchyne. Vytiahla som z chladničky chladený džús. Sadla som si k stolu a rozmýšľala nad tým čo budem takto skoro robiť. Spať sa mi už nedalo.
Zobrala som si džús a zmrzlinu a vrátila som sa do izby. Radšej som zavrela za sebou dvere aby som nikoho nezobudila. Zapla som si notebook. To svetlo ma na chvíľu oslepilo, ale zažala som lampičku a o chvíľu som si na svetlo zvykla. Ľahla som si na postel a pred seba postavila noťas. Napila som sa priamo zo škatule od džúsu a lyžičkou zaborila do zmrzliny. Po zapnutí noťasu som sa logla na birdz. Mala som sedem ts-iek. Z toho 5 sa týkalo komentárov na príbeh, ktorý sem občas pridám. Teda jeho pokračovanie pridávam. Naposledy som pridala 56. pokračovanie. Boli to povzbudenia typu: "Kedy bude pokračko?", "Super príbeh, teším sa na ďalšiu časť.", "zaujímavé (smajlík)" a podobne komenty. Jedna TS-ka bola od mojej birdz kamošky, s ktorou si píšeme väčšinou o príbehu. Buď mojom, alebo jej. A posledná TS-ka bola upozornenie, že mám nového fanúšika. Odpísala som, jej - podľa profilu som to zistila, že je dievča- že veľmi pekne ďakujem a dúfam, že nesklamem.
Pozrela som si nové upozornenia, kde ma niekto otagoval, poodpisovala som a pozrela som čo je nové a zaujímave na birdzi. Prečítala som nejaké blogy. Niekedy dosť zaujímave blogy alebo príbehy sú tu. Mám asi 5 rozčítané . Prečítala som časti, ktoré som zameškala a pozrela som si fotky. Boli tam len nejaký herci alebo fotky z rôznych akcií. Prešla som na fórum. Na fórach som sa vždy zabavila najviac. Ta občasná stupidita ľudí ma občas zarážala. Práve sa tam rozoberala téma: AKO SA ZBAVIM OTRAVNEJ SESTRENKY???
Možnosti na výber:
a text k nej je:a-umlat ju tymi jej hnusnymi barbinami
b-NIE...kalerabom
c-pocuj...to si vazne taka svina ze zabijes svoju sestrenku??!
d-daj ju do izby s rozzurenym bykom.mne to vyslo
Túto trápnu anketu dala nejaká použivateľka, ktorá má 13 rokov. Na prvom mieste je možnosť a, na druhom možnosť b, a tretie miesto je obsadená možnosťou c a d.
Bolo tam aj pár na ktorých som sa išla udusiť od smiechu. Musela som sa ovládať aby som nikoho nezobudila. Zašla som znovu do sekcie blogy-príbehy vymyslené a tam som narazila na nový pre mňa príbeh od použivateľky @elis a názov príbehu je "Si tu aj keď tu nie si." prečítala som ho na šupu. Prečítala som na jeden hlt všetkých 37 častí.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
luna13
24. 6.júna 2011 09:26
Napíš svoj komentár