Ihavenoname
25. 6.júna 2011 10:35
Ďalšie jej blogy »
Ako jeden človek zmení život.=58. časť (Nečakané stretnutie)
Odhlásila som sa z birdz-u a pozrela som sa čo je nové na fejsbuku. Popri tom som dojedla zmrzlinu. Odniesla som prázdnunádobu do kuchyne. Vrátila som sa do izby. Sadla som si na posteľ k noťasu. Mala som tri správy, dve žiadosti od Mati a Majky a vyše 50 upozornení, typu kde som označená na fotke+nejaké komenty. Sem tam nejaká vtipná poznámka, na ktorú som reagovala.
"Čo ty tak skoro hore?" nakukol do izby Šimon. vyzeral tak rozkošne. Vlasy mu stáli na celej hlave, každý vlas do inej strany.
"Nemôžem spať, tak som na nete." posunula som sa aby si mohol prisadnuť.
"Čo to pozeráš?"
"Začala som pozerať Prison Break."
"Ale, veď to už je starý seriál."
"Nevadí. Nikdy som ho nevidela celý a hlavne ten začiatok som nevidela ako Michael Scofield prišiel do väzenia. Videla som to asi od desiatej časti alebo tak. A vlastne videla som len prvú sériu."
Spustila som už rozbehnutú prvú čas. Podala som môjmu novému spoločníkovi jedno sluchátko a pozerali sme spolu. Stihli sme pozrieť dve časti. Pri začiatku tretej časti do izby vtrhol Peťo.
Deň sa vliekol nehorázne pomaly. Od nudy som si pozrela ďalšie štyri časti. Potom išiel Peťo naproti Katke na stanicu a ja som si išla zabehať.
Katka...
"Zlatko, uz som vo vlaku, za pol hodinu som tam " napísala som môjmu zlatíčku sms-ku. Sedela som v prednom vagóne. Našťastie tento vagón bol poloklimatizovaný. Polo len preto, lebo tu síce bol dýchatelnejší vzduch ako v iných vagónoch, ale zas nie ako býva v čisto klimatizovanom vagóne. "Zrejme majú pokazenú klimatizáciu." skonštatovala som.
"Uz pomaly vyrazam. Vidime sa ako vzdy pri vytahu. LT.
"Nejako tomu nemozem uverit."
"Comu? Tomu, ze ta lubim? ved pockaj o chvilu ta o tom presvedcim."
"Na to som nemyslela , ale uz sa nemozem dockat toho ako mi to dokazes myslela som na nas vztah. ja ta lubim viac.
"To je teplo." zamrmlala som si pre seba. Pre istotu som sa poobzerala po vedľajších sedadlách aby som sa uistila, že ma nikto nepočul. Našťastie nikto v mojej blízkosti zatiaľ nesedel, tak som mala šťastie. Schytila som do ruky nejaký reklamný leták a začala som sa ovievať. To teplo je neznesiteľné. už aby bola jeseň. Hoci neobľubujem dážď, ale aspoň nepečie tak hnusne slnko.
"Katka si to ty?" oslovil ma nejaký chalan. Hneď ako som mu venovala pohľad zistila som, že je to Luky.
"Čo si ma už nepamätáš?" automaticky som sa postavila a objali sme sa. Až po pár sekundách som si uvedomila čo som vlastne povedala. Radšej som si naspäť sadla. Prisadol si oproti mňa.
"Kam ideš?" opýtal sa po chvíli zvedavo.
"Ku Rony."
"A to je kto?" skoro som vyprskla do smiechu. Vraj kto je Rony? Strieľa si zo mňa?
"Veď Veronika." ozrejmila som mu.
"Som aj zabudol, že ju tak voláte." mrkol na mňa a venoval mi krásny úsmev.
"Už pár rokov." povedala som uštipačne. "A ty kam ideš?"
"Domov bol som u tatka." odpovedal mi na otázku, ktorú som nevyslovila.
"Si sa presťahoval?"
"Matka získala prácu v Trnave, tak som bol donútený sa presťahovať. Mala by to moc komplikované cestovať z Blavy do Trnavy."
Nastúpil len o jednu zastávku skôr, než som vystupovala. Pri odchode ma zastavil.
"Pôjdeme niekedy von?" opýtal sa.
"Môžeme." venovala som mu radostný úsmev, ale veľmi som to nepreháňala.
"Číslo máš rovnaké?"
"Jasne."
"Zavolám ti." počula som ešte jeho hlas, naposledy som mu kývla a vystúpila som.
Peťko ma čakal na dohodnutom mieste. Od šťastia, že ho vidím sme sa objali. Zdvihol ma a zatočili sme sa.
"Chýbala si mi." povedal po uvítacom bozku.
"Aj ty mne." chytili sme sa za ruky a vybrali sme sa smerom k Ronynmu domu.
***
Venované @lonelygirl
Blog
6 komentov k blogu
1
katuska8808
25. 6.júna 2011 14:02
Skvelé Je to už trošku otrepané, ale ani neviem, čo mám iného napísať. Musíš napísať niaku nudnejšiu časť! Ale predsa len mám niečo: no strašne ťa obdivujem, že zvládaš životy toľkých postáv. Ja to nedokážem, aj keby som moc chcela, vždy mám v tom neskutočný chaos a aj to tak potom vypadá Takže z mojej strany máš veľký obdiv! Veľmi dobrý príbeh píšeš a hlavne moc zaujímavý!
4
Uff, už ma bolia oči z toho koľko častí som prečítala ale baviť ma to nikdy neprestalo Len niekedy mám problém zistiť v ktorej osobe sa nachádzam
5
@katuska8808 Ď. No ja si myslím, že niektorá časť je aj nudná, ale tak nikdy si to po sebe celé nečítam tak neviem či to je nudné A Ď. za to, že ma obdivuješ som rada, že sa ti to páči, občas mám v tom medzeri, ale tak väčšinu vecí si pamätám, takže no problem Dúfam, že pokračovania nesklamú
@luna13 no o to ide aby tam nenastala nudná situácia, som rada, že ťa to baví
@loneygirl NZ.
@vampiresister666 Som rada, že ťa to neprestalo baviť No tam je väčšinou napísané, že Rony... alebo Katka... alebo Dominika.. teda keď je väčšia časť z pohľadu Rony tak to nepíšem,a le začnem aby si ty a ostatné fans nemali v tom až tak veľký chaos, ale vždy pred tým príbehom bude meno z ktorého pohľadu je to písane ;
@luna13 no o to ide aby tam nenastala nudná situácia, som rada, že ťa to baví
@loneygirl NZ.
@vampiresister666 Som rada, že ťa to neprestalo baviť No tam je väčšinou napísané, že Rony... alebo Katka... alebo Dominika.. teda keď je väčšia časť z pohľadu Rony tak to nepíšem,a le začnem aby si ty a ostatné fans nemali v tom až tak veľký chaos, ale vždy pred tým príbehom bude meno z ktorého pohľadu je to písane ;
6
no ja viem že to tam je ale ja sa vždy asi v polke časti zastavím že neviem z ktorého pohladu to čítam a musím začať odznovu ale v každom prípade teda ďakujem
Napíš svoj komentár
- 1 Hovado: Zvláštnosti slovenskej poľovačky s Maďarom
- 2 Mixelle: Milan a Zuzana alebo ako som sa stala strážcom tajomstva
- 3 Dezolat: Teal a jeho sen o písaní
- 4 Mixelle: Agáta
- 5 Tomasveres: Moje prvé ( ne ) vysnívané auto
- 6 Hovado: Spomienky
- 7 Hovado: Každé bláznovstvo, 3 dni trvá
- 8 Robinson444: Anatole France
- 9 Hovado: Psychoterapia
- 10 Derimax3: Prehovor do duše
- BIRDZ
- Ihavenoname
- Blog
- Ako jeden človek zmení život.=58. časť (Nečakané stretnutie)