Pár dni som ostala doma, teda v izbe. na Peťa som sa nahnevala a nekomunikovala som s nim. Ignorovala som ho. Bola som v izbe pozerala na notebooku filmy, kúpala som sa v bazéne, prechádzala som sa po okolí. S nikým som sa nerozprávali dokonca ani s babami.
Bola som deprimovaní a nešťastná. Smutná z toho ako ten môj život dopadol.
"Chcelo by to zmenu." pomyslela som si, "ale ako?"
V jeden večer keď odišiel Peťo s chalanmi von som sedela pri telke a prepínala programy. Nič ma nezaujalo tak som sa obliekla a išla som sa prejsť von. Nechcela som isť do šenku tak som išla do parku.
Sadla som si na lavičku a počúvala som na sluchatkach hudbu.
„Ahoj.“ Pozdravil ma Palo keď ku mne pristúpil. Pozrela som naňho prekvapene a odzdravila som na pozdrav.
„Prečo si taká?“ opýtal sa keď si prisadol ku mne na lavičku.
„Aká?“
„Odporná.“
„Čo som?“
„To čo si počula. Prepáč, ale Peťo si nezaslúži to tvoje správanie.“ Prekvapene som naňho pozrela, no nič som nepovedala. Nemala som slov.
„Je to tvoj bratranec a nie bábka, s ktorou budeš manipulovať ako sa ti bude chcieť.“
Chvíľu sme boli obaja ticho. Asi čakal, že niečo poviem, ale bola som ticho.
„Pozri chápem, že si na neho nahnevaná. Urobil chybu, ale kto nerobí? Je len človek.“
„A ty si kto aby si tu Peťa obhajoval?“
„Jeho kamarát a vidím ako sa trápi kvôli tomu čo urobil. Porozprávaj sa s ním.“
„Dobre, dobre, ale aj tak vedel, že to nemá nikomu povedať. Je to jeho chyba, že to prezradil.“
„On si tu chybu pripúšťa.“
„Dobre porozpávam sa s ním.“
Nemala som najmenšiu chuť sa s ním porozprávať. Spravil chybu a za chyby sa platí. Tak nech za to zaplatí. TRPKO. Chvíľu som tam ešte sedela a potom som išla do šenku za Peťom. Šenk bol plný a zafajčený.
„Čau zlatko, nejdeš sa prejsť?“ opýtal sa ma asi 40 ročný chlipník.
„Nie.“
„Ale nehraj to na mňa, viem, že po mne túžiš.“ Ako na mňa dýchol myslela som, že hodím tyčku. Naplo ma a zmocnil sa ma strach.
„Vidím ten tvoj pohľad v ktorom máš napísane, že ma chceš, že po mne túžiš.“ Začal ma chytať za bok a jeho ruka išla vyššie k prsiam.
„Nechaj ma.“ Povedala som a odtiahla sa od neho.
„Kašli na to, poďme na hajzel nech to máme za sebou.“ Zatiahol ma na záchod a začal so mňa strhávať šaty. Začali mi po líciach tiecť slzy.
„Prosím, nechaj ma!“ prosila som toho úchylaka.
„Mačička ani nevieš ako ma vzrušuješ.“ Strhol zo mňa šaty. Ostala som stáť opretá o stenu. Stiahol si nohavice a začal bozkávať a zároveň ma obchytkával. Stáčal mi prsia tak, že ma to bolelo.
„Nechaj ma ísť, nikomu nepoviem čo chceš urobiť.“ Akoby nepočul a pokračoval v činnosti.
Otvorili sa dvere.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
vampiresister666
4. 5.mája 2011 18:23
Prečo jednoducho sa neodtrhla od neho hneď a nešla preč?
Napíš svoj komentár