„Ešte raz sa jej dotkneš tak ťa zabijem. Počul si ty hajzel? Zabijem ťa!“-povedal mu Peťo a vyšli sme k baru.
„Si v poriadku?“-opýtal sa ma Peťo, keď sme vychádzali z toaliet. Slzy mi stále tiekli po líciach. Iba som ho objala.
„Rony prepáč mi.“-začal sa mi ospravedlňovať zas.
„Ďakujem vám.“-poďakovala som sa Peťovi a Šimonovi.
„Hneváš sa na mňa?“- opýtal sa ma neskôr Peťo.
„Nie a ešte raz ti ďakujem. Obom vám ďakujem.“- poďakovala som sa im zas a pristúpila k nám barmanka.
„Tu máš tepláky a tričko. Môžeš si to obliecť.“-zaviedla ma na toalety a ja som sa prezliekla. Tvár som si umyla vodou a tým sa mi trochu zmyl maku-up a rozmazaná špirála.
„Mali by sme isť domou.“ Povedal Peťo.
„Nie, teraz nechcem ísť domou.“-Naozaj som nechcela ísť domou. Cítila som sa pred chalanmi trochu blbo tak neopísateľne trápne, smutné, únavne a všetko dokopy. Bola som im strašne vďačná za to, že došli na toalety Lebo keby že tam neprídu tak neviem čo by bolo teda viem, ale nechcem na to myslieť.
„Mali by sme.“ Povedal Peťo.
„Prosím nechoďme Musím sa s tebou porozprávať.“-chalani sa bez slova zdvihli a odišli.
„Peťo, bola som na teba strašne nahnevaná pre to čo si urobil. Teda povedal. Dobre si vedel, že nechcem aby to niekto vedel a ty si to povedal. Bola som na teba tak strašne nahnevaná až sa mi to nechce veriť. Lenže uvedomila som si, že je to aj tak viac menej jedno a že už aspoň nemám pred nimi tak veľké tajomstvo a strašne moc ti ďakujem za to, že ste prišli na wécko lebo by sa stalo.. veď vieš čo.“
Slzy sa mi zas natlačili do oči.
„Rony prepáč mi ešte raz za to. Ani nevieš ako ma to mrzí. Nechcel som to povedať len mi to vyletelo z úst a som rád, že som prišiel v čas.“-objali sme sa a tým sme uzavreli mier.
Chvíľu sme sa ešte rozprávali o tom čo sa stalo. Neskôr sme išli za chalanmi, ktorý hrali stolný futbal. Stále som sa cítila tak znechutená, pošpinená, ale vedela som, že keby som bola sama doma bolo by to ešte horšie. Rozmýšľala by som nad tým a mohla by som dostať depku, ktorú som momentálne nepotrebovala. Po hre som si išla znovu sadnúť ku stolu. Tam sme hrali karty. Vymysleli sme si také pravidlá, že ten kto prehrá musí urobiť alebo odpovedať na otázku a ten kto vyhrá zadáva úlohu.
Prvú hru vyhral Palo a pýtal sa Peťa.
„Koľko si mal báb? Myslím tým frajeriek, sex a tak.“-povedal. Peťo chvíľu rozmýšľal a potom povedal: „ Sedem.“
Druhú hru vyhral Peťo a pýtal sa Šimona: „Ako veľmi túžiš po Rony?“ –hodila som na Peťa vražedný pohľad.
„Veľmi.“- odpovedal Šimon a hodil na mňa krásny úsmev.
Tretiu hru vyhral Šimon a pýtal sa mňa: „Rony akú šancu by som u teba ma keby si bývala tu niekde?“ Nevedela som čo na to povedať. Usmiala som sa. Už som išla niečo povedať, ale prerušil ma Zdeno.
„Sorry, ale príroda volá.“-povedal a odišiel.
„Idem aj ja.“ Povedal Peťo a išiel za Zdenom.
„Neviem.“ Začala som keď ma prerušil Palo.
„Sorry,a le potrebujem..“-zdvihol sa a odišiel.
„Si sympatický, milý, zábavný, priateľský..“ prerušil ma Teo: „Idem si zavolať nenechajte sa rušiť.“
„Kde som skončila? Jáj si krásny. Cítim sa s tebou príjemne a páčiš sa mi, ale neviem čo by bolo keby som bývala tu niekde. Isto viem, že ťa nemilujem. Keby sme si niečo spolu začali neklapalo by to pre diaľku. Nechcem ťa nijako raniť, ale nemohla by som si s tebou začať z vedomím, že by sme neboli sami. Nebolo by to dobre pre teba a ani pre mňa.“-povedala som.
Osmutnel.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár