Videla som to na jeho tvári. Bolo mi to tak strašne ľúto. Páčil sa m,i, ale.. Nebolo by to dobré. Mala som chuť mu povedať, že ho chcem, ale bolo by to ťažké.
"Šimon nechcem aby si bol kvôli mne smutný. Sme kamaráti. Mám ťa rada aj napriek tomu, že sa poznáme necelý týždeň." pozrela som mu do očí a videla som ako sa mu leskli. Objala som ho so slovami: "Nesmúť." pohladila som ho po tvári a videla som v jeho očiach to čo ešte ani u jedného chalana.
"Možno keby som bývala bližšie by som to brala inak, ale nemá cenu to nejako riešiť."
"Takže si do mňa zaľúbená?"
"Neviem, viem len to, že som sa v láske teda v chalanoch veľakrát sklamala. Chodila som z viacerými a každý mi nejako ublížil. Nechcem už kvôli láske a chalanom trpieť a nedokážem si teraz z nikým začať." povedala som mi.
"Chápem ťa, aj ja som sa veľakrát sklamal, ale myslím si, že ty sa mi veľmi páčiš. Si iná ako dievčatá , s ktorými som chodil pred tým. Si oveľa viac samou sebou, si zábavnejšia, miluješ futbal, si pekná a rozumná. Si dievča, ktoré som vždy chcel. SI všetko a máš všetko čo na babách obdivujem a uvedomujem si, že to nie je tak ľahké a možné ako by som chcel." povedal. Po jeho slovách som sa rozplývala. Nikdy nijaký chalan mi nepovedal niečo takíto. Možno pre to, že tento chalan je iný ako tí, s ktorými som chodila. Je oveľa milší, úprimnejší.

Pozerali sme si jeden druhému do oči. Bez slova, bez písmena. Len sme na seba potichu pozerali. V šenku začala diskotéka a hudba hrala hlasnejšie ako bolo zvykom.

"Môžem ti ju ukradnúť?" prišiel Palo za Šimonom.
"Ak chce." pozrel na mňa. Súhlasila som a išli sme. Tancovala som, ale nebola som uvoľnená. Nemala by som sa takto správať, po tom čo sa dnes odohralo, ale nemohla som inak. Niečo ma držalo v pozadí, ale niečo sa chcelo dostať von. Tancovali sme ako blázni. jašili sme sa, skákali, tlieskali.
"Tak čo, už je to v pohode?" opýtal sa Palo počas tancovanie.
"Čo máš na mysli?"
"To s Peťom a Šimonom."
"S Peťom sme uzavreli mier. Mám ho strašne rada. je to najlepší bratranec akého mám a Šimonom to je tak, že ani neviem."
"Ako je to možné, že nevieš?"
"Dobrá otázka. Je to tak, že nemá zmysel čokoľvek začať bez ohľadu na to čo cítim ja alebo Šimon."
"Takže ste kamaráti?"
"Áno som s ním taká istá kamarátka ako s tebou, zo Zdenom alebo s Teom.
"Som rád, že si uzavrela z obomi mier."
"Nedáš si niečo na pitie?" pýtal sa po chvíli.
"Dala by som si džús."

"Dobre tancuješ. Kde si sa tak dobre naučila tancovať?" opýtal sa ma Šimon keď som si vedľa neho sadla.
"Na diskotékach."
"To je úžasné. Naučíš ma tak tancovať? opýtal sa zo smiechom.
"Vtipné."
"Myslím to vážne."
"Tak poď tancovať."
"Teraz?"
"A kedy?"
Mykol pleciami a išli sme na plac. Bolo to také zábavné sa naňho pozerať. Bol ako robot, strašne sekané pohyby robil.

Domou sme prišli nad ránom. stále som bola znechutené z toho čo sa stalo, ale pri chalanoch som na to nemyslela. Mama sedela za notebookom a chatovala.
Pozdravili sme sa.
"Ráno odchádzame!"
"Prečo?"
"Musím sa vrátiť do práce."
"O koľkej ideme?"
"O piatej vyrážame, na obed musím byť v Bratislave. Voša som do kúpelne a dlho som sa kúpala. Chcela som zo seba zmyť všetku špinu z dnešného resp. zo včerajšieho večera.

 Blog
Komentuj
 fotka
tooniickaaa  2. 7. 2011 13:53
niéééé! :/ a čo Šimon?
Napíš svoj komentár