V tom čase študovala na strednej odbornej škole v Bratislave. V hlavnom meste Slovenska. Bola z Nízkych Tatier. Do Blavy išla hlavne kvôli rodine. Nemohla to s nimi vydržať tak si podala prihlášku do Bratislavy na strednú. Prijali ju. Oznámila to rodičom. Nadšený neboli, ale nič nemohli robiť.

Odišla na internát. Zo začiatku poznala len cestu z hlavnej stanice na intrák a do školy. Neskôr keď sa spoznala a neskôr skamarátila zo spolubývajúcimi a spolužiakmi. Najviac si rozumela z jedným zo spolužiakov. Noro, chalan nie nejaký krásavec, ale jej sa páčilo práve to. Nosil okuliare čo mu pridávalo na sexi vzhľade. Žiadnemu nepasovali okuliare viac ako jemu. Láska na prvý pohľad to určite nebola.
Zo začiatku si skvelo rozumeli. Stali sa najlepšími kamarátmi v triede.

On bol z Blavy, chodili spolu na prechádzky. Spoznávali hlavne mesto Slovenska. Potom koncom prvého roka si uvedomila, že ho má radšej ako len obyčajného kamaráta. Nedokázala mu to povedať. Bola až moc v tomto hanblivá, pritom rozprávať sa mohli na hocakú tému, len láska bola akosi tabu.
Odišla na dva mesiace domou. Nevidela ho a ani nepočula celé leto. Keďže väčšinu prázdnin strávila v lese o svojími rodičmi, ktorý tam pracovali na internete nebola. Tak s nim nebola ani v kontakte.

Začiatkom druhého roku si už nebolí taký blízky ako v prvom ročníku. Ta dlhá doba ich kamarátstvo naštrbila. Bavili sa spolu, ale už nie tak ako pred tým. Dlho trvalo aby to bolo také ako pred tým. Počas toho ako sa zas stávali najlepšími kamarátmi zisťovala, že ho čoraz viac ľúbi.
Na oslave jej narodenín jej vyznal lásku. Bolo to krásne romantické vyznanie. Také po akom snívajú dievčatá.
Keďže ich láska bola obojstranná začali spolu chodiť. Zo začiatku to tajili pred verejnosťou. Čo ak by to náhodou niekto zistil? Ako to zoberú? Zoberú to vlastne?

Zistili to asi po mesiaci. Zobrali to dobre. Nikto nič nemal proti, aspoň im nikto nič nepovedal. Celkom pohodovo to išlo asi rok. Potom prišli prázdniny. Zas tu bolo to, že sa neuvidia dva mesiace. Sľúbil, že dojde na chatu do jej dediny. Márne si to myslela, ani tento rok neboli v kontakte keď bola na nete ona on tam nebol keď tam bol vraj on tam nebola. Mobil v tom čase ešte nemala, keďže mala na výber medzi školou v Blave alebo mobilom. Vybrala si školu tá bola pre ňu dôležitejšia. Bolo to ťažké bez mobilu, ale dalo sa to.

Prvý deň v treťom ročníku bol celkom veselý. Po dvoch mesiacoch bola z milovaným človekom. Bol to tak krásne neopísateľný pocit byť pri milovanom. Lenže tie dva mesiace ublížili ich vzťahu oveľa viac ako to bolo po prvých prázdninách. Rozišli sa týždeň pred Vianocami. Boli to pre ňu jedny z naj smutnejších sviatkov. Nemala na nič chuť, ani na lyžovačku, na sánkovačku, guľovačku proste celé sviatky pre depkovala. Ešte väčšia depka prišla po sviatkoch.

Nemohla byť v jednej miestnosti s ním. Stále ho ľúbila, naschvál sa mu vyhýbala a snažila sa byť čo najďalej od neho. Dlho jej trvalo kým sa z toho ako tak dostala. Prišla ďalšia rana. Začal chodiť z ich spoločnou spolužiačkou Dianou. Nemali ju radi ani jedne. Teda tak jej to tvrdil keď sa s polu bavili.
Zasa spadla do kolotoča depky. Dostala sa z toho začiatkom leta. Keď sa spoznala s Matejom. Chalanom z vedľajšej dediny než bola ona. Myslela si, že sa zas zaľúbila. Chodila častejšie domou než zvykla. Leto nebolo už pre ňu utrpením. Bola šťastná a všimol si to aj Noro.

Po maturite sa rozhodla pomôcť rodičom z peniazmi tak odišla do Poľska ku známym. Mali farmu tak im tam vypomáhala za čo si slušne zarobila.
Roky plynuli, s Matejom to dlho nedotiahla.
Bola šťastná aj keď jej niečo chýbalo.
Láska a niekto kto by ju miloval.

O päť rokov neskôr začala robiť pre jednu rakúsku firmu. Musela sa odsťahovať do Blavy aby nepreplácala na ceste. Tak to mala bližšie do Viedne. Práca bola celkom v pohode. Sekretárka riaditeľa sa jej páčila. Potom mala isť s ním na služobnú cestu do Paríža. Nepotreboval ju, ale chcel aby s nim išla ona ako Emilia, ktorá si na neho robila už dlhšie zálusk.
Cez deň sa prechádzala po Parížskych uliciach. Vychutnávala si tu skvelú romantickú atmosféru. Neverila, že niekde jej môže byť tak super. Rozplývala sa nad krásou budov a celej tej atmosféry.
Stretla ho priamo pri rieke Seine. Stál tam a maľoval portrét. Spoznala ho aj keď bol zarastený a bez okuliarov. Podišla k nemu a oslovila ho. Nemýlila sa bol to on. Noro. Ešte krajší ako na strednej.
Pozval ju na kávu. Prijala pozvanie.
Ako tak sedeli spolu v kaviarni niečo si uvedomila.

Vždy chcela na neho zabudnúť. Nikdy sa nechcela vrátiť do Blavy. Kvôli nemu a spomienkam, ktoré tam zažili. Skúšala zabudnúť, ale srdce ho stále malo v sebe, stále ho milovala. Uvedomila si to keď jej venoval ten krásny úsmev akým ju mohol obdariť.

Milovala ho vtedy na strednej a miluje ho aj teraz v 25-tich rokoch.

---------------------------------------------------------
Ako to celé skončí je vo hviezdach, keďže dej stál prebieha, ale môžete si to dokončiť sami


a ako by ste chceli aby skončil príbeh Sary a Nora, píšte do komentov


 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár