Chlape z chatu (3. časť)

Jedného dňa otcovi šéf už nedovolil voziť ma tak som začala chodiť autobusom. Jakub tam ale nebol myslela som si: „Asi ma nultu alebo ide až na druhú hodinu“ lenže keď ani zo školy neišiel pomyslela som si: „Asi mal menej hodín.“ Lenže keď nechodil dva týždne začala som mať obavi či sa mu niečo náhodou nestalo. Ani na internete dlho nebol.

Napísala som to sesternici, ktorá žije v Amerike a poradila mi aby som k nemu išla a zistila čo je vo veci. Janka moja sesternica bola mojou najlepšou kamarátkou vlastne jedinou.

Neviem ani ako a ocitla som sa pred dverami bytu v ktorom býval Jakub. Zazvonila som. Nikto neotváral. Zazvonila som ešte raz. Otvorila mi jeho mama. Vyzerala otrasne. Kruhy pod očami, rozmazanú riasenku mala pod očami, mastné vlasy a bola v pyžame.

Pri prvom pohľade som to pripísala alkoholu. Ale nebolo to tak. Pozrela na ,mňa ako na vyoranú myš. Uvedomila som si, že tam stojím a pozerám vycivene na ňu. Opýtal som sa: „Dobrý deň. Je prosím vás Jakub doma, potrebujem sa sním súrne porozprávať.“

Pozrela na mňa tými jej červenými očami, začali jej tiecť po líciach slzy a pokrútila hlavou, že nieje a naznačila nech vojdem do bytu. Ten bol priestranný, uprataný a bola cítiť vôňa malín. Vôbec to tam nevyzeralo ako u problémovej rodine.

Usadili sme sa v kuchyni a začala rozprávať: „ty si to dievča odtiaľto zo sídliska. Lenka sa voláš?“ pokrútila som hlavou, že má pravdu, pokračovala: „Jakub mi o tebe rozprával. Má ťa naozaj rád. Nemala si sa k nemu zachovať tak zle. Nebolo to pekné od teba.“

„Lenže ja, ehm ja som ho neodmietla len som sa toho zľakla.“

„Čoho si sa zľakla?“ nechápala.

„Toho, že ma má rád. Viete bála som sa toho citu. Toho, že by mohol byť niekto kto by ma mal naozaj úprimne rád. Tak som sa zachovala tak ako som sa zachovala. A kedy vlastne príde domou?"


„Možno si to nemyslela zle ale on to pochopil po svojom a spravil blbosť. Minulý mesiac si sadol spolu s mojim priateľom Otom do auta a havarovali.“ Slzy jej tiekli oveľa viac, nevedela som čo mám povedať. Prepukli vo mne výčitky svedomia. Pokračovala: „Oto pri tej nehode na mieste zomrel a Kubko to na šťastie prežil ale zostal v kóme.“ Objali sme sa a začali mi tiecť slzy.

 Blog

19 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu