„Chceš niečo?“ opýtala som sa arogantne.
„Nie, to nemôžem byť v izbe svojej dcéry?“
„Aha, tak teraz som tvoja dcéra, ale vtedy keď chodíš po vonku si na mňa ani len nespomenieš. Milé od teba.“ Povedala som pre zmenu ironicky.
„Môžem zato, že stále sedíš za počítačom? Nie nemôžem,“ na chvíľu sa odmlčala „dobre môžeme ísť v sobotu spolu do mesta.“
Pozrela som sa na ňu, či jej náhodou nešibe, lenže vyzerala, že to myslí vážne.
„Kam akože pôjdeme? Do tých tvojich hriešne predražených butikov alebo podnikov?“
„Máš niečo proti tomu?“
„Vieš ak si si nevšimla, tak ja si na luxus nepotrpím a vôbec nenosím nejaké kostýmy, ale preferuj skôr iný štýl.“
„Myslíš taký štýl aké máš plagáty?“
„Áno myslím taký štýl, ale ty sa v tom určite nevyznáš.“
„V tom máš pravdu nevyznám sa.“ Zdvihla sa z postele a išla k dverám. „ tak v sobotu.“
„Mami“ obzrela sa na mňa „nemohli by sme isť radšej v piatok?“opýtala som sa.
„Dobre tak v piatok.“ A odišla do kuchyne.
Pousmiala som sa a vrátila som sa k učeniu. V poslednom čase som sa len učila a počúvala hudbu. Na nič iné som nemala chuť a domácnosť tak aj vyzerala a bolo mi to úprimne jedno.
Stále ma trápila ta vec s Jakubom. Vôbec sa mi neozval ale po pravde som si to aj myslela, že sa mi neozve.
V piatok som teda išla s mamou do mesta. Bolo to fajn, po dlhom čase sa s ňou normálne porozprávať.Vôbec sme sa nehádali. Celý čas sme sa mali o čom rozprávať. Konečne som sa necítila tak sama. Zobrala ma všade kam som chcela isť. Kúpila mi všetko čo som chcela. Nesprávala sa ako matka ale ako kamarátka a to bolo skvelé. Prvýkrát po ani neviem akej dlhej dobe sme boli spolu okolo sedem hodín bez toho, že by sme sa hádali. Dali sme si pár prestávok v prítomných podnikoch. Ja som si objednala pomarančový džús a mama kávu.
„Prečo sa s otcom stále hádate?“ opýtala som sa.
„Vieš Leni, už to nie je také aké to bolo kedysi. Už v tom našom vzťahu nie je toľko lásky ako bolo voľakedy. Dlho si v byte zavadziame a preto nebývam často doma. Poviem ti to akoby sme boli kamarátky veď už si veľká. V práci sme dostali nového šéfa a po pár týždňoch ma povýšil. Vtedy ma pozval prvýkrát na večeru. Prijala som pozvanie. Neskôr sa to častejšie opakovalo až dovtedy kým som sa do neho zaľúbila. Bolo to obojstranné. Aj ja som sa mu páčila. Od vtedy sme spolu. Som s nim šťastná, ľúbime sa a akceptujeme sa. A kvôli tomu som chcela dnes s tebou hovoriť.“ Zastavila sa.
„Aby si povedala čo?“
„Aby som ti povedala, že sa z otcom budem rozvádzať a že sa odsťahujem k Andrejovi.“ Pozrela som sa na ňu ako na vyoranú myš.
„A ako dlho si stým Andrejom?“
„Vyše roka a je nám spolu super. Minulý týždeň som podala o rozvod. A je len na tebe s kým budeš bývať. Dobre si to rozmyslí. Nechcem ťa do ničoho tlačiť ani nútiť.“ Po týchto slovách som nevedela ako reagovať.
„No dobre a keby som sa rozhodla, že ostanem s tebou kde budeme bývať?“
„Tak určite by sme s Andrejom kúpili byt tu v tej neovej bytovke čo tu postavili. S Andym sme sa o tom rozprávali a súhlasí aby si bývala s nami, dokonca je rád.“
„A čo bude s otcom? To ho akože necháš samého?“
„Takto ja s nim bývať viac nebudem a ako sa rozhodneš je na tebe.“nevedela som čo povedať, bola som tak zaskočená.
„Idem domou potrebujem si to premyslieť.“postavila som sa a mama ma ešte zastavila: „A čo nákupy?“
„Teraz nemám náladu.“a odišla som.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár