Pozdravili sme sa, prisadla som si.
"Dáš si niečo?"opýtal sa Jakub.
"Pomarančový džús, ďakujem"Zdvihol sa a išiel k baru objednať. Doniesol ho, položil predo mňa a usmial sa.
"Tak asi by si chcela vedieť prečo som ťa zavolal von" začal rozprávať, "vieš dlho mi trvalo nabrať odvahu a ozvať sa ti. Mama ma X krát prehovárala aby som sa ti ozval ale ja nie a nie nabrať odvahu" zastavil sa ale hneď pokračoval. "Dlho som si skoro na nič nepamätal ale už viem čo bolo. Asi miliónkrát som si čítal tie papiere čo si mi doniesla vtedy a snažil som sa spomenúť si čo bolo pred tou nehodou a teraz to už viem. Lenže niečo sa zmenilo. Niečo vo mne tým niečim je to, že už som do teba není zamilovaný. Nie žeby si nebola pekná, práve naopak si veľmi pekná ale mám ťa rad iba ako kamarátku aspoň zatiaľ."prestal rozprávať, napil sa a dal mi priestor.
"Heh" pousmiala som sa, "Čo na to povedať? Tak v prvom rade som veľmi rada, že si sa mi ozval. Dlho som čakala na to aby si sa mi ozval. Vieš je to aj moja chyba čo sa stalo ale nič s tým už nespravím ani ja ani ty. Najlepšie bude ak budeme kamarátmi a potom sa uvidí."
"Dobre som rád. Bál som sa, že to nezoberieš takto." Zvyšok večera sme sa rozprávali. O všetkom. O tom čo sa stalo kým sme neboli v kontakte. Nebola som sklamaná s toho ako to skončilo. Teda bola, ale bola som rada, že sme aspoň kamaráti.Náš vzťah bolo jedno nádherné kamarátstvo. Stali sa z nás najlepší kamaráti. Chodili sme každý voľný čas spolu von. Na diskotéky, do kina, na koncerty alebo len tak von. Boli sme tým. prežívali sme spolu všetko. Šťastie, smútok, radosť dokonca sme si tolerovali partnerov. Aj keď tie vzťahy ani jednému z nás dlho netrvali.
Horšie to bolo s otcom. Jeden víkend čo som mala byť uňho. Volali mi z nemocnice. Pokúsil sa o samovraždu. Hneď som zalarmovala mamu a Andreja. Išli sme za nim do nemocnice. Cestou som napísala Jakubovi: Ahoj, príď prosím ťa na Kramáre do nemocnice. Otec sa pokúsil o samovraždu, neviem či to prežije. Potrebujem ťa.
Odpísal: Dobre prídem neboj sa bude to dobré
Prišiel. "Leni, neboj sa bude to dobre" utešoval ma a objal ma.
"Nie nebude.Doktor povedal, že je v kritickom stave." povedala som, plakala som. Došiel aj s mamou. Tá sa medzi časom s priatelila s mojou mamou a Andrejom.
Celú noc sme strávili na nemocničnej chodbe. Nad ránom nám doktor oznámil, že to otec prežil a že musí isť na istý čas na psychiatriu. Hneď ako sa otec prebral som išla za ním do izby, ale hneď ma z izby odviedli, lebo otca prevažajúcu na psychiatriu. Nechápala som prečo, veď nieje blázon. Andrej mi povedal, že je to bežný postup.
Nevidela som otca niečo vyše mesiaca. Po prepustení som išla za ním, povedala som mu, že nech viac také hlúposti nerobí. Sľúbil mi, že už neurobí.
O dva týždne neskôr
"Lenka musím ti niečo povedať"začal otec hovoriť. Pozrela som prekvapene naňho, že o čo ide. "vtedy, keď som bol v nemocnici, starala sa o mňa jedna sestrička a nebudem to naťahovať. Chodíme spolu" povedal.
"Čo?Ty máš frajerku?
"Áno mám priateľku. Ježiši Lena nebuď jak šľahnutá. Čo sa smeješ?"
"Prepáč, že sa smejem, ale bolo mi to jasné. Nikdy si sa navoňavkoval drahými voňavkami. Neobliekal si sa moderne. Len som čakala kedy to na mňa vybalíš"
"Čo ty si to vedela? Nemohla si mi to povedať, že už to vieš? Ja ako blbec rozmýšľam ako ti to povedať."
"Ale oco, upokoj sa jasne? Nič sa nedeje. A kedy mi ju predstavíš?" načo čakať? nie, veď keď mi o nej hovorí nebude to len taká hocijaká.
"Ty si hrozná. A čo škola ako ide?"
"Neštvi ma! Školu mi ani nespomínaj."
"Prečo?"
"To je jedno." a viac sme sa bavili len tak čo nás napadlo.
O pár týždňov neskôr
Otec mi predstavil tu jeho sestričku. Zdena. Tak sa volá. Vysvitlo, že má rovnako starého syna ako som ja a počúva rovnakú hudbu ako ja. Otec sa presťahoval k Zdenke a byt v, ktorom býval dal do prenájmu.
Rodičia po rozvode začali spolu vychádzať oveľa lepšie. Dokonca aj Andrej si rozumel s mojim otcom. Zoznámili si aj zo Zdenkou. Andrej nás pozval na Vianoce a Nový rok do Tatier na chatu. Išli sme ja, mama, Andrej, otec, Zdenka, jej syn, Jakub a jeho mamina. Cestovali sme vlakom. Bola to jazda plná zábavy a smiechu. Od Jakuba som sa dozvedela, že Erik Zdenkyn syn je jeho spolužiak z vedľajšej triedy.Celý týždeň na chate bol úžasný. Cez deň sme lyžovali a v noci robili žúrky. Na Štedrý deň nám moja mama oznámila, že je tehotná. Všetci sme sa potešili. Otec, Zdenka, Erik, Jakub, jeho mama Agáta a ja sme jej zagratulovali. Andrej sa na maminu nahneval lebo jemu to mala povedať ako prvému. Tváril sa ako bábätko keď niečo nedostane.
Na Silvestra sme zažili ale to najväčšie prekvapenie. Otec a Andrej požiadali svoje partnerky o ruku. Otec Zdenku a Andrej maminu. Obe súhlasili. A zvyšok prázdnin sme oslavovali, zabávali sme sa, pili
Svadbu naplánovali na jeden rovnaký deň. 14.februára. Na Valentína.
Prírpavi svadby boli v plnom prúde. Tešila som sa.
Všetko bolo nachystané. Začala svadba. Bola prekrásna, nálada radostná a to najlepšie prišlo ako vždy na koniec.
Sedela som v krásnych šatach na terase. Pristúpil ku mne Kubo a povedal:
"Lenka už ďalej nemôžem mlčať."zamyslela sa. Bola som prekvapená čo povie. "Milujem ťa" povedal.
"No konečne"povedala som a pobozkali sme sa.
Blog
Komentuj
8 komentov k blogu
1
loveistheanswer
19. 10.októbra 2010 12:09
noo ešte že to malo takýto záver
Napíš svoj komentár