Chlapec za chatu (1.časť)

Celý deň bol o ničom. Nudila som sa ako vždy za počítačom. Nikto z mojich internetových priateľov nebol on-line. Tak som len tak surfovala po stránkach internetu. Neskôr mi napísal nejaký chalan ale bez fotky.

Väčšinou neodpisujem takým, ktorý nemajú fotku, ale po prečítaní jeho profilu som si povedala „Prečo nie?“ a tak som si s nim začala písať. Chatovala som s nim niekoľko hodín, kým nezačal otec hučať, že chce večeru. „Ako vždy! Mama sa niekde fláka zo svojími kamaratkami a ja mám robiť všetko za ňu“ pomyslela som si. Niežeby som bola lenivá ale človeka v mojom veku by to fakt sralo.

Odkedy ju povýšili správa sa ako primadona. Chodí si po večierkoch, na služobky, do salónoy krásy, luxusných butikov , podnikov a na domácnosť kašle. Otec je zasa pravý opak. V práci dre ako kôň a prachy skoro žiadne. No a teraz keď je ta hospodarská kríza je to ešte horšie. Je oveľa nervóznejší a stále po mne huláka. Akoby to bola všetko moja vina?!

Môj klasický deň začína tak, že vstanem v skorých ranných hodinách a spravím otcovi raňajky, idem si lahnúť aby som nebola v škole moc unavená, vstanem a idem do školy. V škole mám zvyčajne tých 7 alebo 8 vyučovacích hodín. Keď prídem zo školy navarím nejaký ten obed, poupratujem, vyžehlím prádlo, naučím sa a už je večer. Väčšinou si sadnem k notebooku a idem spať. Takto vyzerajú moje dni v týždni víkendoch ani hovoriť radšej nebudem.

Rýchlo som mu zohriala jedlo a odišla späť do izby. Kým dojedol prišla mama z práce. Teda neviem či vo večerných hodinách sa chodí domou ale tak jedno by mi to bolo keby nedošla v podnapitom stave. Dobre možno veľa nepila ale už ju poznám nejaký ten čas a viem ako vyzerá keď si vypije.


S Jakubom ( chalanom z chatu) som si vedela od samého začiatku a o všetkom pokecať. Písali sme si len pár dni no cítila som akoby to boli roky. Vedela som o ňom takmer všetko. Vedela som o čo sa zaujíma, akú situáciu má doma, č študuje. Len som stále nevedela ako vyzerá.

Opísal sa ako čiernovlasý s hnedými očami a piercingom na ľavom obočí.Dlhšiu dobu som ho prosila aby mi poslala svoju fotku ale márne, tak tom to na istú dobu prestala riešiť. Zato riešili sme jeho situáciu doma, jeho problémy.

Napísal mi, že jeho život je o ničom, že jedine prečo žije je hudba, gitara a jedno dievča, ktoré býva neďaleko od jeho bytovky. Keď som sa ho opýtala, či spolu chodia odpovedal nie, že sa ani nerozprávajú a že sa bojí, že by sa mu vysmiala. Snažila som sa ho povzbudiť, že ak sa nerozprávajú nemusí to tak byť, že nemá sa mu prečo vysmiať.




Fotku mi poslal po nejakom čase písania. Keď som zistila, že s kým si píšem, kto o mne vie takmer všetko spadla mi sánka. Bol to chalan, ktorý býva na rovnakom sídlisku ako ja. Moc som ho nepoznala alebo som si o aspoň myslela. Vždy keď sme sa stretli na mňa tak nejako divne pozrel ale nevnímala som to. Myslela som si, že je tak trochu čudák.

Najbližšie keď bol on line som sa ho opýtala, že prečo mi to neprezradil skôr, že tým chalanom je on. Odpísal, že nemal odvahu, že väčšina ľudí ho odsudzuje pre jeho výzor, mamu a jej priateľa a hlavne mi to neprezradil lebo tým dievčaťom čo sa mu páči som ja. Nevedela som čo odpísať tak som napísala niečo ako „AHA“ a odhlásila som sa.

 Blog

16 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu