Ďakujem vám za krásny hokej, aj keď tvrdia, že je to hanba pravda je opakom.

Nedá mi nereagovať na tému, ktorá momentálne znie všade kam sa len pozriem. Majstrovstvá sveta v hokeji, ktoré sa prvý krát organizujú a hrajú na Slovensku.

Prvý zápas sme odohrali so Slovincami. Zo začiatku sme prehrávali, ale nakoniec sme vyhrali a počuli sme hrať Slovenskú hymnu. Všetci sme sa tešili a držali im palce. Zaslúžili si potlesk, ovácie, proste sme začali žiť na dva týždne hokejom.
Prišiel druhý zápas s Nemcami, ktorý sme prehrali o gól. Zápas skončil 3:4. Štadión sa ozýval nemeckou hymnou.
Prišiel utorok a zápas s Ruskom. Tí nad nami vyhrali tiež len o jeden gól. Zápas skončil nešťastným výsledkom 3:4. Ledva sme sa dostali do osemfinále a už som začala počúvať aké je to trápne, že ideme ďalej s 0-bodmi.
Prišiel piatok a zápas s našimi bratmi Čechmi. Nádej na postup do štvrťfinále sme mali malú, ale predsa bojovali do konca aj napriek tomu zápas skončil s náskokom o jeden gól, presnejšie 2:3.
Nadišla sobota a posledné nádeje na postup do štvrťfinále sa rozplynuli v tretej tretine, keď sme dostali dva góly takmer za sebou. Celý zápas sme viedli s náskokom 1:0, ale obhájiť sa nám to už nepodarilo.

To už som počula zo všetkých možných strán, aká je to hanba pre Slovensko. Je to hanba? Hanba je, že niektorý ľudia, čo píšu, že to hanba je ani nevedia správne napísať toto slovo a píšu ho s písmenkom "m" . Hamba. To je asi jedna z množstva trápnych vecí na Slovensku. Rodák nevie gramatiku. Musím sa tomu zasmiať, pretože kritizujú iných, ale na seba a svoju "inteligenciu" sa nepozrú.

Neskutočne ma vytáča fakt, že sa upratovať v hlavnom meste začalo len krátko pred začiatkom MS. Predtým sa nikto nezaoberal tým ako vyzerá hlavné mesto Slovenska. Bolo im jedno, že všade je neporiadok, bodrel a ja neviem čo ešte všetko. Na stenách sú grafity, ktoré niekedy nedávajú ani štipku zmyslu. Všade sú polepené letáky. V tom a tom podniku je párty a pod. Bolo im to fuk!
Ide o to, že hanba je, že až teraz sa začal niekto "starať" o Bratislavu. O mesiac či dva to už tak nebude. Čo už, som predsa na Slovensku.

Tiež ma štve to, že hanba nie je hokej, ale to čo sa deje. Ako je možné, že dokáže niekto okradnúť Dánskych hokejistov? Alebo hocijakých. Ako je to možné? To nie je hanba? JE! A oveľa väčšia ako to, že sme sa nedostali do štvrťfinále a nezískali titul. Kedy niekto na domácom ľade získal vytúžený titul? Určite zo 10 rokov sa to nepodarilo nikomu.

Neviem ako môže byť niekto až tak hnusný, že ide kritizovať niečo čo by nedokázal, ani keby sa na hlavu postavili a urobili 100 premetov. Je to sklamanie, že sme nepostúpili, ale je to prosto tak. Život ide ďalej, aj keď to bolí a sme smutní. Nesmieme to brať až tak tragicky. A to píšem ja, čo som za tri dni preplakala, kvôli tomu viac ako som si myslela, že vyplačem. Je mi to veľmi ľúto, ale nebudem preto na nich kydať. Na tých, ktorí sa snažili z posledných síl. Nebudem sa im posmievať, veď urobili pre výhru veľa. Možno nie všetko. Možno keby mali lepšiu taktiku, boli jeden tím, jeden človek. Boli by sa dostali sa ďalej.

Na poslednom zápase ukázali, že nie sú taký niktoši ako si veľa ľudí myslí. Ja som im verila až do konca aj keď už som vedela, že nepostúpime verila som, že vyhráme aspoň posledný zápas. Mala som pravdu.

Veľmi ma mrzí, že Pavol Demitra končí s reprezentáciou, aj som si poplakala. Veď sú to silné momenty, keď opúšťa Slovenskú reprezentáciu niekto ako on. Sú to silné emócie, ktoré nedokázal ani on sám udržať. Veľmi mu ďakujem za to, čo urobil pre slovenský hokej. Príde čas a aj tí najlepší musia skončiť a prenechať miesto mladším, ale otázka ostáva: "Bude niekto mladší, kto bude reprezentovať Slovensko v hokeji?" Nevidím to tak ružovo ako ani viacerí hokejisti.

Tiež jedno veľké ďakujem patrí Ľubovi Višňovskému, že bol ochotný hrať za Slovensko aj so zranením, ktoré mal. Musím ho obdivovať za jeho silu. Veľa ľudí by to nedokázalo.

Ešte chcem poslať ďakujem, aj keď nikdy nebude také veľké ako si zaslúžia, Nagymu, ktorý strelil 3 góly, ale kvôli zraneniu nehral ďalej, Gáborikovi, Majovi Hossovi, Bartečkovi, Stumpelovi, Zedníkovi, Halákovi, Šatanovi, Podhradskému, vlastne všetkým ďakujem za super hokej, ktorý odohrali a odkazujem: "Nevešajte hlavy, tí praví fanúšikovia ako som ja ostanú pri vás aj v úspechoch, ale aj pádoch. Želám veľa nastrieľaných gólov a vidíme sa o rok "

 Blog

10 0 0 0 0

Komentuj

12 komentov k blogu